Spojené štáty chcú pomôcť vyriešiť spor o Náhorný Karabach

Americká ministerka zahraničných vecí Hilary Clintonová prednedávnom vyhlásila, že prioritou jej krajiny je pomôcť Arménsku a Azerbajdžanu urovnať konflikt v Náhornom Karabachu. Obe strany pritom vyzvala, aby pri riešení sporu upustili od násilia.

Clintonová navštívila obe sporiace sa krajiny v rovnaký deň a predala im identický odkaz: Washington zohrá svoju úlohu a pomôže ukončiť spor, násilie totiž nikomu neprospieva a riešenie by prinieslo na Kaukaz prosperitu a stabilitu.

Náhorný Karabach sa nachádza v malom kaukazskom regióne, ktorý z veľkej časti obývajú kresťanskí Arménci. Tí na začiatku deväťdesiatych rokov po krvavej vojne, ktorá si vyžiadala približne 30 tisíc životov, vyhlásili nezávislosť, ktorú ale neuznal žiaden štát.

Azerbajdžan chce Náhorný Karabach späť, ak to inak nepôjde tak silou. Viac ako pätnásť rokov vyjednávaní totiž neprinieslo vytúžený mier a možnosť nového vojnového konfliktu je stále prítomná. Len minulý mesiac zahynuli štyria vojaci etnickej arménskej príslušnosti a jeden azerbajdžanský vojak pri prestrelke neďaleko Náhorného Karabachu.

„Spojené štáty nemôžu vyriešiť konflikty v tomto regióne, ale môžeme byť partnerom, podporovateľom a obhajcom,“ povedala Clintonová v Baku po stretnutí s azerbajdžanským prezidentom Ilhamom Aliyevom. „Sme pripravení pomôcť v akejkoľvek forme bude potrebné.“

Clintonová sa domnieva, že sa podarilo priblížiť k ukončeniu sporu, hoci neposkytla detaily a v oboch krajinách zdôraznila náročnosť tohto úkonu.

„Vieme, že to nebude ľahké, ale myslíme si, že je to nevyhnutný základ pre bezpečnú a prosperujúcu budúcnosť,“ povedala zasa v Jerevane po rozhovoroch s arménskym prezidentom Seržom Sarksyanom. Tamojší minister zahraničných vecí Edward Nalbandian povedal, že sa so svojim kolegom plánuje stretnúť 16. júla a tým nadviaže na stretnutie hláv oboch štátov, ktoré sa uskutočnilo minulý mesiac.

Náprava vzťahov

Clintonovej výlet po regióne, ktorý v sebe zahŕňal zastávky na Ukrajine a v Poľsku, a skončí sa rýchlou návštevou Gruzínska, mal niekoľko cieľov. V Azerbajdžane tlačila na autoritatívnu vládu v otázke ľudských práv, pričom sa zároveň snažila o nápravu vzťahov s touto strategickou krajinou. Tie mierne skomplikovali niektoré americké diplomatické ťahy, ako napríklad viac ako ročná neprítomnosť amerického veľvyslanca v Baku. Vzťahom oboch štátov neprospel ani pokus Spojených štátov o oteplenie medzi Arménskom a Tureckom. Azerbajdžan sa totiž domnieva, že tým utrpia jeho záujmy.

Vďaka svojej strategickej polohe medzi Ruskom a Iránom je Azerbajdžan kľúčovou trasou pre dodávky americkým vojakov v Afganistane. Región je zároveň dôležitým tranzitným miestom pre ropu a zemný plyn prúdiace z Kaspického mora do Európy.

Clintonová Azerbajdžan požiadala, aby venoval vyššiu pozornosť otázke občianskych práv. Ako príklad zdôraznila uväznenie dvoch opozičných blogerov, ktorých polícia zadržala po krvavom incidente v kaviarni. Obaja blogeri vtedy tvrdili, že sa stali obeťou nevyprovokovaného útoku, ktorý sa stal krátko po tom ako jeden z nich, Adnan Haddžizade, zverejnil svoje najnovší video parodujúce vládu. V ňom zobrazil falošnú tlačovú konferenciu, na ktorej vystupoval v kostýme somára.

V Arménsku Clintonová pochválila tamojšiu vládu za jej ochotu znormalizovať vzťahy s Tureckom a naliehala na Ankaru, aby prekonala svoje váhanie a opäť otvorila hranice medzi oboma krajinami. K ich zatvoreniu došlo práve kvôli konflikte v Náhornom Karabachu.

„Žiadame Turecko, aby uskutočnilo kroky, ktoré prisľúbilo uskutočniť a aby sa obe strany snažili nájsť príležitosť otvoriť dvere vzájomnému zmiereniu a normalizácii,“ povedala. Ochotu Arménska v tejto záležitosti nazvala „veľmi štátnickou a veľmi pozoruhodnou.“. Dodala pritom, že „teraz je loptička na druhej strane kurtu.“

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA