Spolupráca V4 v oblasti obrany by sa mala posilniť

Hoci v zoskupení V4 existuje nesmierny potenciál, ostáva vo veľkej miere nevyužitý. Dôvodom je, že diskusia sa v mnohým prípadoch nepremení na činy. Zúžená spolupráca by pritom krajinám mohla pomôcť efektívne ušetriť finančné prostriedky, či presadiť svojich kandidátov v medzinárodných inštitúciách, odznelo na minulotýždňovej konferencii Slovenskej atlantickej komisie (SAC).

SAC pri tejto príležitosti predstavila svoj projekt o bezpečnostnej spolupráci v krajinách Vyšehradskej štvorky. Podľa predstaviteľov tejto organizácie sú totiž v súčasnosti ideálne podmienky na regionálnu spoluprácu v strednej Európe- troje voľby v regióne tento rok prepísali politickú mapu, Slovensko sa stalo predsedníckou krajinou V4 a budúci rok budú MaďarskoPoľsko predsedať Európskej únii. Krajinám by sa tak konečne mohlo podariť prelomiť nedostatočnú vzájomnú koordináciu činností.

Navyše, ako podčiarkol generálny tajomník Slovenskej atlantickej komisie Róbert Vass: „Podpísanie Lisabonskej zmluvy dáva dodatočnú váhu pre V4, lebo dnes môžeme prehlasovať tandem FrancúzskoNemecko, a Vyšehradské krajiny majú tiež ambíciu formovať európsku politiku aj v niektorých zásadných témach- v súčasnosti je to najmä finančná perspektíva, či energetická bezpečnosť.“

Kríza núti k spolupráci

Zúženej spolupráci hrá do karát paradoxne aj finančná kríza. Tá totiž podľa Vassa krajiny strednej Európy donútila zamyslieť sa nad otázkou efektivity a šetrenia prostriedkov. „V priebehu ďalších piatich až desiatich rokoch jednoducho nebudeme vidieť dve percentá HDP na obranu, to je utópia,“ uvádza Vass. Najviac pritom dáva v súčasnosti na oblasť obrany stále Poľsko- a to približne 1,8 percent HDP. Maďarsko a Slovensko sa pohybujú v tomto ohľade na hranici jedného percenta a Česká republika prispieva na obranu sumou vo výške 1,3 percenta HDP.

Jednou z možností ako s tým zápasiť je podľa členov SAC a tvorcov Odporúčaní pre vlády Vyšehradskej skupiny v oblasti transatlantickej bezpečnosti práve „užšia kooperácia medzi vyšehradskými krajinami, pretože majú spoločnú historickú skúsenosť, veľmi podobné legislatívne prostredie a  vnímanie bezpečnostných hrozieb, či  spoločné bezpečnostné záujmy,“ uvádza Vass.

Regionálne nominácie

V strednej Európe však stále „chýba regionálne vnímanie bezpečnosti. My rozmýšľame na úrovni národnej bezpečnosti a potom transatlantickej bezpečnosti, ale nič medzi tým. Povedzme si otvorene, vnímanie hrozieb medzi Slovenskom a Španielskom alebo Maďarskom a Veľkou Britániou sú rozdielne, ale medzi V4 sú veľmi podobné. To je obrovský potenciál, ktorý treba využiť.“

Práve nedostatok spolupráce krajiny V4 podľa členov Slovenskej atlantickej komory pripravil krajinu o niekoľko príležitostí. Príkladom je Rada poradcov pre novú strategickú koncepciu NATO, ktorú viedla Madeline Albright.  Na rozdiel od baltických krajín, ktoré sa dokázali zhodnúť na jednom kandidátovi a ten bol ostatnými prijatý, V4 si dalo svojich nominantov každý zvlášť a nakoniec zvíťazil poľský kandidát, hoci nebol najlepším adeptom. Slovensko však pre svojho človeka nedokázalo získať dostatočnú podpor medzi členskými krajinami, uvádza Naď.

Roztrieštenosť sa podľa generálneho riaditeľa SAC prejavila aj pri menovaniach veľvyslancov EÚ v tretích krajinách, z ktorých len dvaja sú z východnej Európy. „To je len dôkaz toho, že V4 nebola schopná koordinovať sa v tom, že koho chce presadzovať,“ dodáva Vass. 

Spoločné vojenské vzdelávanie

Jednou z ďalších oblastí, kde by spolupráca viedla k vyššej efektivite v oblasti obrany krajín V4 je aj vytvorenie spoločnej bojovej jednotky krajín V4 v rámci EÚ, o čom sa hovorí už niekoľko rokov, či spolupráce v oblasti vojenského školstva. Príkladom je takzvaný generálsky kurz, ktorý musí každá krajina NATO povinne realizovať a ktorého cena je niekoľko sto tisíc eur. Pritom Slovensko, Česká republika a Maďarsko potrebujú ročne maximálne ôsmych generálov.

Jeden z autorov štúdie a súčasný riaditeľ Sekcie obrannej politiky, medzinárodných vzťahov a legislatívy Jaroslav Naď dodáva, že v tomto prípade by sa dal urobiť spoločný vyšehradský kurz, čím by sa zabezpečilo jeho vyššie renomé, lepšia kvalita a zároveň by sa tým v súčasnej situácii ušetrili finančné prostriedky.

Problémom spolupráce v oblasti obrany sú však aj národné záujmy jednotlivých krajín V4, ktoré sa prejavujú aj pri obstarávaní. Napriek tomu, že pre Vyšehradskú štvorku by bolo výhodnejšie nakupovať vojenské zariadenie vo veľkom, nedeje sa tak aj z už spomínaných dôvodov.

Práve snaha o ušetrenie finančných prostriedkov a spoločné záujmy, napríklad pri vyjednávaní nového finančného balíku na obdobie rokov 2014 až 2020 sú ale podľa Slovenskej atlantickej komory bodmi, ktoré by mohli viesť k zúženej a efektívnejšej spolupráci a slúžiť ako vzor pre zbližovanie v ostatných oblastiach.

Budúci týždeň (13. a 14. septembra) sa navyše v Bratislave uskutoční výročná konferencia o medzinárodnej bezpečnosti GLOBSEC za účasti osobností z oblasti medzinárodnej politiky, súkromného a mimovládneho sektora a intelektuálnej sféry. Jednou z prejednávaných tém bude pritom regionálna bezpečnostná situácia a V4.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA