Spor o podobu kyberobrany

Členské krajiny NATO na summite podporili spoločnú politiku obrany proti kyberzločinu. Estónsko žiada, aby odpoveď na kyberútoky spadala pod článok V. Severoatlantickej zmluvy.

Pozadie

Kyberobrana sa po prvýkrát objavila v agende NATO na summite v Prahe v roku 2002, neskôr bola potvrdená ako priorita na summite v Rige v novembri 2006. Vysoko aktuálnou sa otázka stala po kyberútoku proti Estónsku na jar roku 2007. Obeťou rozsiahleho útoku sa vtedy stala strategická infraštruktúra vrátane vládnych stránok a bánk.

Otázky

Nový prístup Alinacie má za cieľ predchádzať situáciám aká nastala v Estónsku a koordinovať odpoveď na ne. 

Zodpovednou inštitúciu bude Orgán pre riadenie kyberobrany (Cyber Defence Management Authority). Jeho inaugurácia sa očakávala na summite v Rumunsku, kvôli “technickým a byrokratickým” problémom sa však oddialila. Členské štáty sa zatiaľ dohodli na hrubom koncepte fungovania kybernetickej obrany.

Kompetencie plánovaného orgánu budú zatiaľ spadať výlučne pod článok IV. Severoatlantickej zmluvy, ktorý hovorí, že členské krajiny “budú vzájomne konzultovať vždy, kedykoľvek bude podľa názoru jednej z nich ohrozená územná celistvosť, politická nezávislosť alebo bezpečnosť jednej zo strán”. Niektoré východoeurópske členské štáty, najmä Estónsko, žiadali, aby boli právomoci naviazané na článok V., ktorý ukladá členom pomáhať napadnutej strane alebo stranám.

Aké konkrétne kroky bude Aliancia v prípade kyberútokov podnikať zostáva nejasné. Faktom je, že sa čoraz väčšia časť, nie len vládnych, aktivít presúva do internetového prostredia, čim sa zvyšuje zraniteľnosť kľúčovej infraštruktúry.

V tomto štádiu je však podľa zdrojov z prostredia NATO vojenská odpoveď na tento typ útokov vylúčená, vývoj smeruje skôr ku koordinovaniu politickej a technickej reakcie na takéto udalosti.

Pozície

Vo finálnej deklarácii z bukureštianskeho summitu sa uvádza, že “NATO bude posilňovať kľúčové informačné systémy Aliancie voči kyberútokom. Nedávno sme prijali spoločnú politiku kyberobrany a pripravujeme štruktúry a orgány, ktoré ju budú vykonávať.”

Estónsky prezidnet Toomas Hendrik Ilves potvrdil jasné stanovisko svojej krajiny v boji proti kybetútokom za využitia článku V. Severoatlantickej zmluvy. “Na zbraniach nezáleží. Ak vyhodíte do vzduchu nemocnicu alebo vyradíte elektráreň, hrozba je rovnaká. Nie je tam však symetrická odpoveď,” vyhlásil Ilves.

Martin Selmayr, hovorca eurokomisárky pre informačnú spoločnosť Viviane Redingovej povedal, že Brusel podporuje každú iniaciatívu zameranú na zlepšenie bezpečnosti sietí. Stratégiou Komisie podľa neho je posilniť existujúcu agentúru EÚ pre bezpečnosť telekomunikácií (European Network and Information Security Agency) so sídlom na Kréte.

REKLAMA

REKLAMA