Štáty EÚ kritizujú Putinove odstúpenie od CFE

Niekoľko členských krajín sa pridalo k vyjadrenému „sklamaniu“ zo strany USA a NATO ohľadne pozastavenia účasti Ruska na kľúčovej zmluve o kontrole zbraní.

Krátka správa

V sobotu 14. júla oznámil Kremel, že prezident Vladimír Putin podpísal dekrét pozastavujúci účasť Ruska na Zmluve o konvenčných ozbrojených silách v Európe (CFE) z roku 1990.

Spomínaná zmluva, ktorá vstúpila do platnosti v roku 1992, je jednou z kľúčových dohôd v oblasti bezpečnosti v Európe od skončenia studenej vojny. Obmedzuje rozmiestnenie tankov a vojsk v krajinách Severoatlantickej zmluvy a bývalej Varšavskej zlmuvy vo Východnej Európe a stanovuje opatrenia zamerané na „budovanie dôvery, transparentnosti a spolupráce medzi členskými štátmi“.

Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) taktiež vyjadrila obavy a vyzvala všetkých signatárov zmluvy, aby sa hlbšie venovali príčinám ruského rozhodnutia.

Rusko sa v minulosti výslovne postavilo proti plánom USA umiestniť časti svojho protiraketového obranného štítu v Poľsku a Českej republike.

Ministerstvo zahraničia USA vyhlásilo, že je „sklamané“ ruským vyhlásením. Washington „zostáva viazaný plnou implementáciou CFE… (a) plánuje pokračovať v úsilí s Ruskom a s ďalšími stranami o vytvorenie potrebných podmienok pre ratifikáciu zmluvy všetkými 30 štátmi CFE“, uvádza sa v stanovisku.

Hovorca NATO James Appathurai povedal: „Je to poľutovaniahodný počin, krok späť. NATO považuje túto zmluvu za dôležitý základ európskej bezpečnosti a stability.“

Nemecký minister zahraničia Frank-Walter Steinmeier, vo svojom prejave v Litve počas cesty po pobaltských krajinách konštatoval, že zmluva je centrálnym prvkom v medzinárodnej architektúre odzbrojenia. „Preto, samozrejme, prijímame oznámenie Moskvy s veľkým znepokojením“.    

Hovorca poľského ministerstva zahraničia Robert Szaniawski povedal, že Varšava ľutuje toto rozhodnutie, zároveň však dodal: „Berúc do úvahy predošlé vyjadrenia, toto rozhodnutie nie je prekvapením a nemá okamžité následky.“

Rumunský minister zahraničia rovnako vyjadril svoje „sklamanie“.

Fínsky minister obrany Jyri Hakamies povedal vo svojom prejave 15. júla, že takéto rozhodnutie je z fínskeho pohľadu negatívne. V odpovedi fínskemu kanálu YLE, Hakamies uviedol, že tenzie medzi hlavnými mocnosťami neboli nikdy dobré, no dodal, že by sa oznámeniu Moskvy nemal prisudzovať prehnane veľký význam.

V sobotu vyjadril v Oslo nórsky minister zahraničia Jonas Gahr Store ľútosť nad rozhodnutím Moskvy. 

Bývalý sovietsky líder Michail Gorbačov vyjadril domnienku, že USA a NATO donútili Rusko k jednaniu: „Rozhodnutie hlavy štátu bolo naliehavým volaním… ku konštruktívnemu dialógu a implementácii zmluvy“, povedal pre agentúru Interfax.

Rozhodnutie je „úplne oprávnená odpoveď na otázku a nie emotívny výbuch“, povedal Gorbačov, ktorý podpísal originálnu zmluvu v roku 1990.

Ako agrumenty ospravedlňujúce odstúpenie od zlmuvy spomenul americký protiraketový štít a neschopnosť členov NATO ratifikovať aktualizovanú zmluvu.

„Bolo by úplne nepochopiteľné, ak by Rusko pokračovalo v plnení zmluvy, keď ju ostatné strany ani len neratifikovali“, dodal Gorbačov.

REKLAMA

REKLAMA