Summit EÚ-Rusko sa zameria na „tvrdú bezpečnosť“

„Tvrdá bezpečnosť“ bude dominantnou témou summitu EÚ-Rusko, ktorý sa uskutoční o týždeň v ruskom meste Chabarovsk. V Bruseli to oznámil Vladimír Chižov, ruský veľvyslanec pri Európskej únii.

Prišiel čas, aby sa viac diskutovalo o návrhu ruského prezidenta Dmitrija Medvedeva o novom európskom bezpečnostnom pakte, vyhlásil včera v Bruseli Vladimír Chižov, veľvyslanec Ruska pri Európskych spoločenstvách. Doplnil, že v súčasnosti používané „viac vágne politické záväzky“ je potrebné premeniť na „právne záväzné povinnosti“.

Pod pojmom „záväzky“ mal Chižov na mysli „neposilňovanie vlastnej bezpečnosti na úkor bezpečnosti ostatných“. Moskva v tomto smere silne kritizuje ambíciu krajín v zóne „blízkeho zahraničia“ vstúpiť do Severoatlantickej aliancie. Ide najmä o kritiku ašpirácie na členstvo Gruzínska v NATO.

Ruský veľvyslanec kritizoval aj Českú republiku a bývalého ministra zahraničia Karla Schwarzenberga za jeho vyhlásenie, že Bielorusko by sa nemalo podieľať na navrhovanom projekte „Východného partnerstva“, ak uzná nezávislosť odštiepeneckých regiónov Južné Osetsko a Abcházko. Podľa jeho slov bude Rusko i naďalej spochybňovať úlohu „jednotlivca v EÚ“, ktorý sa snaží svoj názor presadiť ako jediný.

„Myslíme si, že takéto metódy politického nátlaku sú neprijateľné,“ doplnil veľvyslanec.

Za napätie v Moldavsku je zodpovedné Rumunsko

Veľvyslanec Chižov sa dotkol i témy Moldavska a obvinil úrady v Rumunsku z provokovania tamojšieho napätia.

„Zachytili sme niekoľko verejných stanovísk z Bukurešti o tom, kto žije na druhej strane rieky, o hraniciach ako o dočasnej čiare a o odmietaní Rumunska, po roky, podpísať s Moldavskom dohodu o hranici. Je to niečo, k čomu sa EÚ stavia oveľa vlažnejšie ako k obdobným zmluvám medzi Ruskom a baltskými krajinami. Neviem, či ide o dvojitý štandard alebo len o ignoráciu,“ uviedol.

Chižov tiež vyjadril strach z iniciatívy rumunského prezidenta priznať občianstvo Moldavcom s rumunskou národnosťou.

Chlad v Arktíde

Na otázku portálu EurActiv o „Stratégii národnej bezpečnosti do roku 2020“, ktorá varuje pred možnými vojenskými konfliktami v Arktíde, Chižov odpovedal, že toto nie je záležitosť EÚ.

„Myslíme si, že v blízkej budúcnosti postačí konsolidované úsilie arktických štátov. Dovoľte mi pripomenúť, že medzi akrtickými štátmi nie je žiadny členský štát EÚ,“ povedal veľvyslanec.

Názor Európskej komisie je odlišný. Brusel je presvedčený, že súčasný právny rámec nebráni rozvoju „nových špecifických sektorových nástrojov“.

Za arktické štáty sa považujú Rusko, USA, Kanada, Nórsko a tiež Grónsko, ktoré sa od júna 2009 stane nezávislou krajinou a nebude viac spadať pod správu Dánska, vyplýva z nedávno uskutočneného referenda. Komisia požiadala o priznanie štatútu pozorovateľa v Arktickej rade, ktorá je medzivládnym fórom krajín a ľudí, vrátane arktických domorodých spoločenstiev.

Chižov sa obracia na Klausa

Ruský veľvyslanec neskrýval nadšenie, že České predsedníctvo bude na summite EÚ-Rusko zastupovať český prezident Václav Klaus. Delegáciu EÚ bude okrem neho tvoriť aj predseda EK José Manuel Barroso a Vysoký predstaviteľ pre SZBP Javier Solana. Rusko si veľa sľubuje aj od dočasnej českej vlády jej predsedu Jana Fischera a očakáva, že premiérove kroky budú „menej spolitizované, menej ideologické“.

„A budeme načúvať, čo povie prezident Klaus o Lisabonskej zmluve,“ uviedol Chižov s úsmevom. Na otázku, či jeho poznámka neodzrkadľuje aj jeho osobný odpor voči Lisabonskej zmluve, odpovedal: „Mimochodom, chcem jasnosť. Pretože ak vo vyjednávaniach [o novej dohode o partnerstve a spolupráci] prídeme na poslednú kapitolu, ktorá je mechanizmus spolupráce, v tomto smere si želám jasnosť.“

Riešenie osobných záležitostí

Novinári sa Chižova spýtali i na kauzu obvinenia jeho syna, ktorého NATO vyhostilo ako diplomata – špióna. Odpovedal: „Môj syn bol zapletený do veľkej provokácie ako obeť.“ Doplnil, že to hovorí ako jeho otec a nie ako diplomat zastupujúci Rusko. Správu o vyhostení svojho syna z centrály NATO prijal „s kombináciou urážky a znechutenia“.

Veľvyslanec povedal, že NATO dobre pozná, pretože pred funkciou veľvyslanca pri Európskych spoločenstvách slúžil ako zástupca ruského ministra zahraničia pre vzťahy Rusko-NATO. Vysvetlil: „Viem, ako organizácia funguje. Preto mi je ťažko uveriť, že tí, ktorí prijali rozhodnutie [vyhostiť môjho syna], by boli ignorantmi, ktorí by si neboli vedomí toho, kto robí alebo skôr nerobí to, z čoho bol [môj syn] obvinený.“

Ruský veľvyslanec označil rozhodnutie o vyhostení za „úplne nepodložený politický krok“ a doplnil, že jeho syn ani nie pred tromi rokmi promoval na Moskovskom štátnom inštitúte medzinárodných vzťahov, kde sa profiloval ako podporovateľ vzťahov NATO-Rusko. Chižov uzavrel, že špekulácie o tom, že vyhostenie jeho syna by mohlo podkopať jeho diplomatické postavenie v Bruseli, sú nesprávne a „príbeh“ nebude mať dôsledky na spoluprácu EÚ a Ruska.

REKLAMA

REKLAMA