Summit EÚ-USA: Energetika, bezpečnosť, klimatické zmeny

Včera (5.3.) sa v Prahe uskutočnil neformálny summit EÚ-USA. Najvyšší predstavitelia oboch brehov Atlantiku hovorili o jadrových zbraniach, členstve Turecka v EÚ, zrušení základne na Guantanáme, iránskom jadrovom programe, severokórejskej raketovej skúške, obchodných vzťahoch, energetike a o klimatických zmenách.

„Vzťahy medzi USA a Európou sú silné už teraz. To čo nás spája, je oveľa dôležitejšie než to, čo nás rozdeľuje,“ zhodnotil včerajší neformálny summit EÚ-USA americký prezident Barack Obama. Súčasne vyzval európskych partnerov, aby krajiny EÚ prijali medzi seba Turecko a väzňov zo spornej americkej základne Guantanámo na Kube, ktorú Obama prisľúbil zatvoriť už vo svojej predvolebnej kampani.

Mirek Topolánek, český premiér, sa v hodnotení summitu zameral predovšetkým na projekt protiraketovej obrany: „Okrem bilaterálneho rokovania, na ktorom sme sa o tej veci, pochopiteľne, rozprávali, si myslím, že z prejavu Baracka Obamu bolo jednoznačne jasné, že projekt protiraketovej obrany sa nekončí." Doplnil, že česká vláda a parlament majú právo rozhodnúť v takejto dôležitej veci aj napriek nesúhlasu verejnosti, ktorá nemá dostatok informácií, nepozná dôverné dáta a nemôže rozhodovať o takej dôležitej veci, akou je bezpečnosť.

Témy summitu EÚ-USA nadviazali na summit krajín G20. Diskutovalo sa v kontexte aktuálnej finančnej krízy a globálnej hospodárskej recesie.

Rusko, Irán, Balkán

Ministri zahraničia krajín EÚ sa spoločne stretli so šéfkou americkej diplomacie Hillary Clintonovou. V rámci pracovného obeda spoločne diskutovali predovšetkým o vzťahu k Rusku a niekdajším sovietskym republikám, o západnom Balkáne, Afganistane a Pakistane, ale i o blízkovýchodnom mierovom procese.

V týchto otázkach prichádzajú z Washingtonu „nové impulzy“, povedal Miroslav Lajčák, slovenský minister zahraničia. Doplnil: „Naši americkí partneri nás počúvajú, pýtajú sa, chcú počuť naše názory a chcú pracovať spolu s nami." V tomto smere podľa neho summit naplnil očakávania a potvrdil transatlantické partnerstvo.

Lajčák doplnil, že USA vyslali Rusku a ďalším regiónom jasné signály a preto bude vývoj ďalších vzťahov s nimi závisieť najmä od konštruktívnosti ich odpovede. Obama v tomto smere v Prahe pripustil, že budúce umiestnenie protiraketového radaru v Českej republike a protiraketovej základne v Poľsku budú závisieť najmä od toho, akou hrozbou bude Irán v budúcnosti.

Obama vyzval, aby EÚ a USA spoločne udržiavali Irán pod tlakom, ktorý by ho prinútil zastaviť jadrové zbrojné ambície.

Severná Kórea, jadrové zbrane

Jadrové zbrane sú „najnebezpečnejším dedičstvom“ studenej vojny, povedal Obama v prejave na Hradčanskom námestí (EurActiv 06/04/09). Americký prezident tak nadviazal na novú spoločnú americko-ruskú iniciatívu za ďalšie jadrové odzbrojenie. Obe krajiny sa nedávno dohodli, že v tomto roku budú vyjednávať o medzinárodnej dohode, ktorá nahradí zmluvu START 1, ktorej platnosť uplynie v decembri (EurActiv 01/04/09).

Témou rozhovorov sa nečakane stala i Severná Kórea a jej jadrový program. Krajina úspešne odpálila raketu dlhého doletu. Tá podľa vyjadrení Pchjongjangu niesla telekomunikačnú družicu. Existujú však obavy, že krajina by mohla rakety dlhého doletu využiť i na nesenie jadrových hlavíc a tak zasiahnuť aj USA.

USA a EÚ vydali spoločnú deklaráciu, v ktorej odsúdili skúšku balistickej rakety dlhého doletu.

Ďalšie rozširovanie EÚ

Nový americký prezident sa na pracovnom obede s hlavami vlád a prezidentmi členských krajín EÚ vyslovil za ďalšie rozširovanie EÚ. Podobne ako jeho predchodca George W. Bush, aj Obama podporil integráciu Turecka do EÚ. Podľa neho by šlo o pozitívny signál voči moslimskej časti sveta.

Na druhej strane, viaceré členské krajiny voči členstvu moslimskej, i keď formálne sekulárnej krajiny namietajú. Myšlienka vyvoláva vlnu odporu najmä v radoch nemeckých a francúzskych konzervatívcov.

Francúzsky prezident Nicolas Sarkozy na summite oficiálne vyhlásil, že v otázke členstva Turecka v EÚ sa postoj jeho krajiny „nezmenil a nezmení sa“. Doplnil, podobný názor je spoločných pre „ohromnú väčšinu“ krajín EÚ.

Turecko je po summite EÚ-USA Obamovou ďalšou zastávkou na jeho zámorskej pracovnej ceste.

Energetika, energetická bezpečnosť, klimatické zmeny

Obama potvrdil nový prístup USA ku klimatickým zmenám. „Je čas zmeniť spôsob, akým používame energiu, aby sme ochránili našu planétu. Sľubujem vám, že v tomto globálnom úsilí sú teraz Spojené štáty pripravené byť lídrom,“ povedal. Americký prezident sa vyjadril i za diverzifikáciu energetických zdrojov.

Otázku novej energetickej architektúry, ktorá by stanovila nové pravidlá a štandardy v oblasti energetiky, otvoril podľa vlastných slov slovenský premiér Robert Fico. Podľa neho je potrebné v tejto oblasti postupovať spoločne, aby sa vytvoril efektívnejší tlak na štáty, ktoré disponujú obrovským nerastným bohatstvom.

„Bez jadra nie je možné dnes uvažovať o naplnení ambicióznych cieľov EÚ,“ povedal slovenský premiér. V tomto smere by bola podľa neho pre diskusiu najvhodnejšou platforma Európskeho jadrového fóra. Svet potrebuje v oblasti jadrovej energetiky jednotné štandardy. „Keď budeme organizovať najbližšie fórum v Bratislave, navrhnem, aby sa ho zúčastnili aj predstavitelia zo Spojených štátov amerických a pokúsili sme sa prvýkrát nastaviť nejaké parametre spoločného postupu," doplnil Fico.

Ďalšia spolupráca

Otázky, pred ktorými stoja spoločne USA a EÚ, by sa mali podľa José M. Barrosa riešiť na platforme Transatlantickej hospodárskej rady. Predseda Komisie je presvedčený, že „je potrebné posilniť prácu“ rady, povedal po skončení summitu.

EurActiv/TASR

REKLAMA

REKLAMA