Summit EÚ- USA: Na Obamu čaká „nová“ Európa

Americký prezident Barack Obama sa tento mesiac zúčastní prvého summitu medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi od schválenia Lisabonskej zmluvy. Na stretnutí tak Obamu po prvý raz privítajú prezident EÚ Herman Van Rompuy a šéfka EÚ pre zahraničie Catherine Ashton.

Summit medzi EÚ a Spojenými štátmi sa uskutoční v Lisabone 20. novembra tohto roku, teda v priebehu summitu NATO, ktorý je na rovnakom mieste naplánovaný v dňoch 19. a 20. novembra. Pre amerického prezidenta to bude prvé oficiálne stretnutie s najvyššími predstaviteľmi Únie od schválenia Lisabonskej zmluvy.

Nadchádzajúce stretnutie by malo mať podľa pozorovateľov lepšiu atmosféru a jasnejšiu agendu než posledný summit EÚ- USA, ktorý sa mal uskutočniť tento rok v máji v Madride, ale nakoniec sa pre nezáujem amerického prezidenta a jeho administratívy zrušil. Podľa agentúry AFP Obama od summitu očakáva konkrétne výstupy a jasné stanoviská EÚ k otázkam klimatických zmien, medzinárodného terorizmu a najmä hospodárstva. „Dúfajme, že zo stretnutia vzíde minimálne niekoľko jasných cieľov,“ povedal pre AFP americký veľvyslanec pri EÚ William Kennard, ktorý zároveň vymenoval hlavné body agendy.

Američania sa podľa neho chcú na summite venovať predovšetkým otázke zamestnanosti a hospodárskeho rastu, a zároveň chcú zhrnúť závery zo stretnutia najrozvinutejších krajín sveta G20. Ďalej by sa mala pozornosť upriamiť na otázku rozvojovej pomoci a spoločných bezpečnostných hrozieb. Existuje tiež nádej, že výsledkom jednodenného summitu by mohlo byť aj spoločné stanovisko Washingtonu a Bruselu, s ktorým sa vyberú na klimatickú konferenciu. Tá sa začne už tento mesiac (29. novembra) v mexickom Cancúne.

„Americká vláda je odhodlaná a aktívna,“ povedal k boju proti globálnemu otepľovaniu Kennard, a to aj napriek tomu, že sa americkej administratíve nepodarilo presadiť Obamov klimatický balíček v Kongrese.

Nová tvár EÚ, nová situácia pre Spojené štáty

Podľa štúdie amerického Brookings inštitútu prichádza Obama do trochu inej Európskej únie a v mierne inom postavení ako v minulosti. Po prijatí Lisabonskej zmluvy ho teraz za Úniu privíta prvý stály predseda Rady Herman Van Rompuy, predseda Komisie José Manuel Barroso a možno aj vysoká predstaviteľka pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku EÚ Catherine Ashton.

Obama tak získava stálych európskych partnerov vybavených značnými právomocami, s ktorými je možné prediskutovať a dohodnúť sa na ďalších krokoch v zásadných medzinárodných otázkach. Práve na striedanie európskych predstaviteľov v rámci rotujúceho predsedníctva, kedy európsku zahraničnú politiku reprezentovala každých šesť mesiacov iná členská krajina, sa Obama v minulosti sťažoval.

Lisabonská zmluva ale zodpovednosť predsedníckej krajiny za zahraničnú agendu takmer úplne eliminovala. Príprava summitov a predmetov diskusie je tak v súčasnosti plne v rukách Hermana Van Rompuya, ktorý má dohliadať na kontinuitu európskej zahraničnej politiky a ponúknuť americkému prezidentovi kvalitnú agendu summitu.

Z už spomínaných dôvodov sa preto summit EÚ- USA neuskutoční v Belgicku, ktoré by malo podľa predchádzajúcich pravidiel ako predsednícka krajina summit usporiadať. Podľa portugalského Inštitútu pre medzinárodné vzťahy a bezpečnosť (IPRIS) ale miesto konania a dĺžka summitu zodpovedajú nízkej priorite vrcholového stretnutia pre americkú administratívu.

Portugalský inštitút tým naráža na skutočnosť, že stretnutie EÚ a Spojených štátov sa uskutoční v druhý deň konania summitu NATO, ktorého pestrá agenda neponúka príliš veľa priestoru pre vyjednávania medzi Bruselom a Washingtonom. IPRIS zároveň tvrdí, že pokračovanie summitov EÚ- USA len poukazuje na neschopnosť Únie vytýčiť si vlastnú nezávislú zahraničnopolitickú agendu bez podpory a asistencie Spojených štátov. Európska únia tým svetu ukazuje, že nie je v zahraničnej politike príliš jednotná a bez podpory silného spojenca sa neodvažuje zvoliť si vlastné smerovanie, uvádza portugalský inštitút.

Podľa IPRIS je to ale v tento okamih Obama, kto sa po porážke demokratov vo voľbách do Kongresu ocitá v úzkych a hľadá podporu v Európe, kde stále patrí medzi najobľúbenejších politikov. Je tu dokonca populárnejší ako doma v Spojených štátoch a potrebuje preto na summitoch NATO a EÚ- USA uspieť, aby mohol na domácu pôdu priniesť aspoň nejaké zahranično- politické úspechy, spomína inštitút vo svojej štúdii.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA