Summit: Na sankčnom zozname pribudnú ďalšie mená

Do aktuálneho sankčného zoznamu EÚ voči Rusku pribudne ďalších 12 politikov a vojenských predstaviteľov. Slovenský premiér sa ale ekonomickým sankciám bráni a vyzýva k chladnokrvnosti a racionalite.

Počas štvrtkového zasadnutia Európskej rady lídri EÚ rozšírili existujúci sankčný zoznam, na ktorom bolo 21 ruských a krymských predstaviteľov. Mená oficiálne zverejnia dnes (21.3.) okolo obeda. Po zasadnutí to potvrdili nemecká kancelárka Angela Merkel a predseda Európskej rady Herman Van Rompuy.

Na čiernom zozname by mali figurovať politickí poradcovia ruského prezidenta, niektorí predstavitelia Štátnej dumy a ruskí oligarchovia, ktorí majú podiel na zvyšovaní napätia na Ukrajine.

Zdroj z EÚ pre EurActiv uviedol, že z dôvodu odlišného právneho základu, nebude EÚ schopná pridať na zoznam tie isté mená ako USA. Americký zoznam, ktorý bol vo štvrtok rozšírený o 20 osôb, nájdete tu.

Tým, že na európskom zozname bude chýbať Sergej Ivanov, náčelník štábu ruského prezidenta Vladimira Putina, a tiež šéf Gazpromu Alexej Miller, bude zoznam z dielne EÚ „slabší“.

Európska rada rozhodla o zrušení summitu EÚ-Rusko, ktorý sa mal konať 3. júna v ruskom letovisku Soči. Členské štáty EÚ tiež majú postupne oznámiť zrušenie bilaterálnych stretnutí a rokovaní s Ruskou federáciou.

Únia dnes ráno podpísala politickú časť asociačnej dohody s Ukrajinou, ktorá okrem iného obsahuje klauzuly o ochrane ľudských práv a podpore demokracie. Za Úniu ju podpísali predseda Európskej rady Herman Van Rompuy a predseda Európskej komisie José Manuel Barroso a za Ukrajinu premiér Arsenij Jaceňuk. Ekonomická časť bude na programe až po parlamentných voľbách na Ukrajine.

Komisia vypracuje analýzu dopadov

Európska komisia dostala mandát na prípravu podkladov pre širšie ekonomické sankcie v prípade, že kríza na Ukrajine bude eskalovať.

Komisia má tiež vypracovať analýzu dopadov zavedenia širších ekonomických sankcií proti Rusku na jednotlivé členské štáty EÚ.

Vedúci predstavitelia hovorili aj o možnosti vyslať na Ukrajinu misiu pozorovateľov prostredníctvom Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), ak Rusko bude súhlasiť s ich mandátom. Vlastných pozorovateľov chce EÚ vyslať len ak OBSE zlyhá pri splnení tejto činnosti.

Angela Merkel naznačila, že EÚ je pripravená podporiť novú ukrajinskú vládu finančne, za predpokladu, že dôjde k dohode s Medzinárodným menovým fondom.

V súvislosti s dianím na Ukrajine medzi lídrami tiež prevládol konsenzus, že Únia nesmie zabudnúť na podporu pre Moldavsko a Gruzínsko, ktoré sa vybrali cestou budovania užších vzťahov s EÚ.

Fico: Buďme chladnokrvní a racionálni

Slovensko nemôže podporovať nezmyselné ekonomické sankcie voči Ruskej federácii, pretože by nás to neuveriteľne poškodilo. Už teraz robíme zoznam slovenských firiem v Ruskej federácii a ukazuje sa, že keby došlo k nejakému extrémnemu modelu sankcií, tak by to pre nás malo katastrofálne dôsledky,“ uviedol ešte pred zasadnutím Európskej rady premiér Robert Fico. „Určite a principiálne nikdy nebudem súhlasiť s embargom na energonosiče, ropu a plyn na územie Slovenska.“

„Robíme chybu v tom, že EÚ začína na svoje plecia preberať zodpovednosť za ukrajinskú ekonomiku,“ upozornil Fico. „Myslím si, že Ukrajina sa spolieha na to, že tak ako dlhovala veľké peniaze Ruskej federácii, teraz naberie pôžičky a nebude ich musieť splácať.

Fico zdôraznil, že Ukrajina stojí pred ťažkými rozhodnutiami a ekonomickými reformami. „Nech nečakajú, že im padnú pečené kurence z neba. Slovensko im tie kurence hádzať nebude,“ poznamenal.

Vysvetlil, že pokiaľ ide o otvorenie niektorých individuálnych častí zmluvy o voľnom obchode, bude sledovať klauzulu, podľa ktorej je možné sa vrátiť k clám, ak by uvoľnenie režimu poškodzovalo niektorú členskú krajinu. Negatívny vplyv by to mohlo mať napríklad na slovenský chemický priemysel či poľnohospodárstvo.

„Buďme chladnokrvní a racionálni. Jedine chladnokrvnosť, racionalita a zdravý rozum nám umožnia, aby sme my, ako bezprostredný sused Ukrajiny, nedošli k nejakým závažným ujmám,“ dodal.

Na summite by sa mali prebrať ešte ďalšie témy, ako posilnenie konkurencieschopnosti priemyslu a podoba budúcej klimatickej a energetickej politiky po roku 2020.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA