“Super utorok” USA = obyčajný utorok EÚ

V utorok sa v USA konalo najviac kôl prezidentských primárok. Experti a niektorí politici odkazujú Európanom očakávajúcim zmenu, že ktokoľvek zasadne do Bieleho domu, bude vládnuť ako Američan.

Pozadie

5. februára dosiahla predvolebná kampaň v USA zatiaľ svoj vrchol. Počas tzv. “super utorka” sa v 24 štátoch uskutočnili primárky (hlasovanie v rámci politických strán, na základe ktorého nominujú svojich kandidátov do súťaže o post prezidenta a viceprezidenta). Voľba nasledujúceho amerického prezidenta sa uskutoční v novembri tohto roku.

Otázky

Hoci ešte nemožno ani len predpovedať, kto bude sedieť v prezidentskom úrade USA v takomto čase o rok, európski lídri dúfajú v zmenu. Vzťahy EÚ – USA boli najmä počas druhej administratívy prezidenta G. W. Busha poznačené viacerými “konfliktami.”

Barack Obama a Hillary Clintonová súperia o kandidatúru v rámci Demokratickej strany. Obaja majú šancu vstúpiť do americkej histórie s označením “prvý(á)”. Obama, charizmatický senátor za štát Illinois, by bol prvým prezidentom tmavej pleti. Clintonová, bývalá prvá dáma USA, by sa stala prvou ženou v úrade.

Zatiaľ nie je jasné, kto sa z tejto dvojice stane kandidátom Demokratov. Hoci Obama získal podporu 13 štátov, medzi 8 podporujúcimi Clintonovú sú ale New York a California. Tie sa považujú za kľúčové, nakoľko z nich pochádza najväčší počet delegátov strany. Clintonová, hoci by získala podporu menej štátov, do volieb by ju oprávňovala vstúpiť podpora väčšiny delegátov Demokratickej strany.

Spomedzi kandidátov Republikánskej strany si prvenstvo drží John McCain, senátor za štát Arizona. Hoci dokázal získať podporu 9 štátov, nedokázal úplne vyradiť z hry svojich rivalov. Mitt Romney získal podporu siedmich štátov, Mike Huckabee piatich. Obaja tak majú stále šancu predbehnúť ho. Na druhej strane McCainovou výhodou v tomto smere môže byť skutočnosť, že si na svoju stranu dokázal získať Kaliforniu.

Kroky administratívy republikána Georgea W. Busha spôsobovali v Európe niekedy masívnu vlnu odporu. Medzi spornými témami nefiguruje len vojna v Afganistane, ale predovšetkým vojna v Iraku a otázka klimatických zmien. Viacero lídrov “starého kontinentu” sa nechalo počuť, že od tohoročných amerických volieb očakávajú zmenu vzájomných vzťahov. Hoci každý z kandidátov má potenciál priniesť ju, Európa akoby sa sústredila viac na Demokratov. Média napríklad oveľa výraznejšie informujú o zápase Obama – Clintonová, než o súperení McCain verzus ostatní.

Európski lídri od budúceho amerického prezidenta očakávajú predovšetkým zmenu štýlu zahraničnej politiky. Radi by videli odklon od unilateralizmu. Dúfajú, že v rámci novej multilaterálnej politiky by USA mohli klásť dôraz predovšetkým na politické, vojenské a environmentálne partnerstvo s Európou.

Na druhej strane sa experti domnievajú, že nech už príde do Bieleho domu ktokoľvek, na obsahu zahraničnej politiky sa to veľmi neprejaví. Záujem Američanov o projekt integrovanej Európy ostane aj naďalej kdesi v pozadí.

Pozície

Poul Nyrup Rasmussen, predseda frakcie PES, komentoval primárky a “super utorok” slovami: “Cítiť to ako koniec konzervatívnej éry v Amerike [..] Demokrati vťahujú do politiky novú generáciu.” Dodal: “Ktokoľvek získa nomináciu Demokratov, čaká ho boj s Republikánmi, ale cítim hlad po zmene.”

Joschka Fischer, bývalý nemecký minister zahraničia a vicekancelár, povedal, že ak Európania očakávajú zásadnú zmenu, budú skôr sklamaní. “Aby neboli tieto nádeje sklamané, žiadalo by si to stredne veľký politický zázrak a taký zázrak sa nestane – nech už bude zvolený ktokoľvek”, napísal pre Project Syndicate-Institute for Human Science.

“Bush ani nevymyslel unilateralizmus, ani nie je príčinou transatlantického rozporu medzi Spojenými štátmi a Európou. Bush posilnil oba trendy, ale ich reálne príčiny ležia v objektívnych historických faktoroch, menovite v Amerike, ktorá je od roku 1989 jedinou svetovou mocnosťou, a v Európe samej si spôsobujúcej slabosť”, píše Fischer. V závere dodáva: “Pokiaľ zostane Amerika jedinou svetovou mocnosťou, ďalší americký prezident nebude ani schopný a ani nebude chcieť meniť základný rámec americkej zahraničnej politiky.”

Londýnsky Economist vo svojej analýze rovnako píše, že ak nechce byť Európa sklamaná, nemala by dúfať v multilateralistickú zmenu zahraničnej politiky USA. Na adresu budúceho prezidenta USA píše: “Osoba, ktorá dostane od voličov súhlas, bude vládnuť ako Američan, bude zastávať americké záujmy vo svete – bez ohľadu na sklamanie pozorovateľov zo zahraničia. Pre Európanov je preto naivné si predstavovať čokoľvek iné.”

George Friedman vo svojej správe pre Stratfor’s Geopolitical Intelligence súhlasí, že niektoré aktuálne otázky nie sú v amerických voľbách v skutočnosti tými najpodstatnejšími témami. Najväčší dôraz sa kladie na Irak a nie na znovu objavovanie sa silného Ruska, hospodársky rast Číny, či víziu budúceho partnerstva s EÚ.

Nasledovné kroky

  • 3. jún 2008: Prebehnú posledné kolá primárok.
  • 4. november 2008: Voľby do úradu amerického prezidenta.

REKLAMA

REKLAMA