Svet je po jadrovom summite bezpečnejší, tvrdí Obama

Dvojdňový summit Baracka Obamu o jadrovej bezpečnosti, ktorý skončil včera, nás priviedol o krok bližšie k zníženiu rizika výskytu jadrových zbraní v rukách teroristov. Skutočný pokrok však bude závisieť na tom, či krajiny splnia svoje sľuby, ku ktorým sa na konferencii zaviazali.

Na stretnutí vo Washingtone sa Spojené štáty a 46 ďalších zúčastnených krajín dohodli na dobrovoľnom „akčnom pláne“, ktorý má počas nasledujúcich štyroch rokov zaistiť všetok citlivý jadrový materiál. Finálne komuniké prehliada nezhody v kritických oblastiach ako napríklad, či pokračovať vo výrobe uránu a plutónia vhodného na produkciu jadrových zbraní, a neprináša žiadne záväzné prísľuby.

Obama však dokument nazval „testamentom toho, čo je možné keď sa národy zídu v duchu partnerstva, aby sa chopili našej spoločnej zodpovednosti a konfrontovali spoločné výzvy“.

Analytici považujú za dôležité, že najstaršie jadrové veľmoci ako Spojené štáty, Francúzsko, Veľká Británia, RuskoČína si sadli na stôl s vlastníkmi jadrových zbraní Indiou a Pakistanom, a tiež Izraelom, o ktorom sa predpokladá, že má jadrové zbrane- hoci tieto dohady nikdy nepotvrdil ani nevyvrátil. Posledné tri menované krajiny pritom nepodpísali  v roku 1970 Zmluvu o nešírení jadrových zbraní.

Podľa šéfa amerického Partnerstva pre globálnu bezpečnosť Kenneth Luongo je dôležité, že sa zišli rozvinuté a rozvojové veľmoci a zhodli sa, že „jadrová bezpečnosť je problém a oni sú pripravené sa ním zaoberať.“ Hoci Luongo tiež zdôraznil, vágnosť komuniké a akčného plánu a ich oslabenie kvôli využívaniu fráz a dobrovoľnosti ich implementácie, dodal: „Ale ten fakt, že sa diskusie po prvý raz odohrávajú na najvyššej úrovni, je veľmi dôležitý a nemal by sa bagatelizovať.“

Jadrová hrozba je reálna

Americkí predstavitelia hovoria, že na svete je približne 2000 ton obohateného uránu a plutónia. Odborníci na nešírenie jadrových zbraní však odhadujú, že toto množstvo je v skutočnosti vyššie.

Analytici tiež tvrdia, že teroristi by teoreticky mohli postaviť síce po domácky vytvorené, ale smrteľné jadrové zariadenie- prípadne i niečo sofistikovanejšie ak by mali potrebné prostriedky, technický personál a požadované množstvo potrebného materiálu. Podľa ich informácií sa skupiny ako Al Kajdá snažili získať prísady na zostrojenie atómovej bomby.

Zlepšenie jadrovej bezpečnosti je dôležité aj pre civilné využívanie jadrovej energie, ktorá v posledných rokoch slávi znovuzrodenie najmä z hľadiska svojej ekologicky, keďže produkuje podstatne menej skleníkových emisií.

Dohadovanie sa s Francúzskom

Bývalý inšpektor OSN v oblasti zbraní a šéf think- tanku Institute for Science and International Security David Albright spomenul rozpory, ktoré na konferencii vznikli kvôli debate o civilnom využívaní plutónia.

„Obama je ochotný odsunúť svoje námietky (ohľadne použitia plutónia), aby sa Francúzsko naďalej zapájalo,“ povedal. Francúzsko je totiž jeden z najväčších výrobcov jadrového paliva MOX, ktoré sa vyrába z recyklovaného plutónia. Environmentálni aktivisti a ďalší kritici MOXu tvrdia, že pri preprave jadrového odpadu a recyklovaného plutónia vzniká citlivý materiál, ktorý je možné ukradnúť alebo môže uniknúť pri nehode.  

Albright hovorí, že Francúzsko, ktoré získava až 80 percent svojej energie z jadrových elektrární, sa obávalo, že Obama využije summit na zdôraznenie nebezpečia, ktoré predstavuje jadrová energia a opomenie jeho pozitívnu stránku. Americký prezident tak však nespravil a Francúzsko si uvedomilo, že stretnutie by sa mohlo ukázať ako užitočné pre odvetvie jadrového priemyslu, povedal.

To, či bol summit úspešný sa však ukáže až podľa toho ako budú účastníci plniť svoje záväzky. Zabezpečenie jadrového materiálu je dobrý štart, ale nie dostatočný, hovoria analytici. Generálny tajomník OSN Pan Ki-mun zasa krajiny vyzval, aby zakázali produkciu materiálu na atómové bomby. Konferencia o odzbrojení v Ženeve, ktorej sa zúčastnilo 65 krajín, takýto návrh zvažovala. Pakistan ho však zablokoval s odôvodnením, že krajina by sa tým dostala do permanentnej nevýhody oproti Indii, s ktorou má napäté vzťahy od dosiahnutia nezávislosti v roku 1947.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA