Teroristický útok prevetrá leteckú bezpečnosť

Váhy v spore - bezpečnosť lietania vs. ochrana súkromia a pohodlie cestovateľa - sa po vianočnom pokuse o útok na transatlantický let opäť vychýlili na stranu prísnejších kontrol.

Zdá sa, že hlasy volajúce po uvoľnení letiskových kontrol, ktoré zneli napríklad z Európskeho parlamentu, minimálne na chvíľu, utíchnu. Každý pokus o teroristický útok na civilné lietadlá za uplynulé desaťročie viedol k prehodnoteniu spôsobu, akým sa vykonávali letištné bezpečnostné kontroly pasažierov a batožiny.

Napriek zákazu tekutín, osobným kontrolám a obmedzeniam pri palubnej batožine sa na transatlantický let podarilo útočníkovi z Nigérie prepašovať výbušniny. Obmedzenia v lietadlách, týkajúce sa objemu tekutín na palube boli navrhnuté tak, aby tekutina nestačila na zhotovenie výbušného zariadenie, ktoré vážnejšie poškodí lietadlo.

Posledný pokus o útok na lete Amsterdam-Detroit ukazuje, že všetky mechanické kontroly majú svoje medzery. Je  preto pravdepodobné, že prídu na pretras aj iné formy bezpečnostných opatrení, napríklad také, kde sa väčší dôraz kladie na osobný kontakt a pomerne spoľahlivý psychologický odhad pasažierov. Ten praktizuje napríklad letisko v izraelskom Tel Avive, ktoré na rozdiel od európskych neobmedzuje tekutiny, ktoré si môže zobrať cestujúci na palubu lietadla.

Americký Wall Street Journal cituje bezpečnostného konzultanta z Veľkej Británie Normana Shanksa: „Neexistuje žiadna nepriestrelná technológia, takže potrebujeme používať behaviorálnu analýzu, aby sme vytypovali ľudí pre podrobnejší skríning“.

To by mali na starosti tzv. „Behavior Detecion Offcicers“. V Amerike trénovaný personál imigračných úradníkov aplikuje podobnú metódou a má právomoc komukoľvek odmietnuť vstup do krajiny bez udania dôvodu, niečo podobné by sa mohlo teda uplatňovať pri nástupe pasažierov, píše WSJ.

Podľa dostupných informácií, mal atentátnik na lete Amsterdam-Detroit časti potrebné na výrobu výbušniny pripevnené na tele. Keďže boli bez kovových častí, odhalil by ich len špecializovaný detektor. Ukázal by ich ale takzvaný telesný skener, ktorého použitie na európskych letiskách jednoznačne odmietol Európsky parlament. Hlavným argumentom bolo, že ide o prílišný a ponižujúci zásah do telesnej integrity, keďže prístroj vyhotovuje elektromagnetickú 3D snímku „nahého tela“ pasažiera. Prístroj mal pomôcť odhaliť nebezpečné predmety pripevnené na tele, ktoré nemusí odhaliť klasický detektor.

Európska komisia minulý rok zahrnula digitálny telesný skener do nového nariadenia o bezpečnostných opatreniach na letiskách v EÚ. Tá mala byť zavedená samostatne alebo v kombinácii s inými technológiami kontroly cestujúcich a za vopred definovaných podmienok. Európsky parlament však zavádzanie tejto technológiu na európskych letiskách v hlasovaní v októbri 2008 veľkou väčšinou (361 k 16) stopol, kým nebudú k dispozícii podrobnejšie štúdie o jeho použití. 

Pradoxne to bolo práve amsterdamské letisko Shiropol, ktoré takúto technológiu vtedy testovalo.  Podľa Wall Street Journal povedie incident aj k zvýšenému dôrazu na bezpečnosť a afrických letiskách. Útočník z letu do Detroitu, pôvodom s Nigérie, letel na trase Lagos – Amsterdam – Detroit.

Posledný pokus o atentát na transatlantickom lete už vyvolal zavedenie nových ad hoc opatrení. Ako upozornili americké bezpečnostné úrady, tieto nebudú na všetkých miestach rovnaké práve preto, aby sa nestali predvídateľnými.

Medzi ne budú patriť podrobnejšie osobné kontroly, obmedzenia pre príručnú batožinu vrátane duty-free nákupov, zákaz pohybu po lietadle počas poslednej hodiny letu, neposkytovanie informácií o polohe lietadla a podobne.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA