Tichý boj o vplyv vo východnej Európe?

Medzi EÚ a Ruskom prebieha tichá vojna o lojálnosť východoeurópskych štátov. Kto prispeje väčšou sumou na boj proti hospodárskej recesii, ten si zabezpečí politický vplyv, tvrdí prezident Rakúskej federálnej hospodárskej komory.

Putin a žlté hviezdičky
Zdroj: http://www.flickr.com/photos/antonis/506046074/

Christoph Leitl, predseda Rakúskej federálnej hospodárskej komory, je presvedčený, že EÚ musí štvornásobne zvýšiť finančnú pomoc pre východoeurópske krajiny, aby vyrovnala dlhodobý vplyv Ruska v týchto regiónoch.

Finančná pomoc by sa mala poskytovať aj východoeurópskym krajinám, ktoré sú členmi EÚ, nielen tým za východnou hranicou. Iba tak možno podľa Leitla zabezpečiť podporu pre strategické záujmy Spoločenstva v dlhodobom horizonte.

Rusko veľmi efektívnym spôsobom pomáha krajinám vo východnej Európe. Chce ich pozbierať a priblížiť si ich k sebe. Medzi EÚ a Ruskom existuje konkurencia o určenie, do ktorej rodiny budú patriť východoeurópske národy,“ hovorí Rakúšan. Dopĺňa: „Je to hlavná otázka. Je v našom vlastnom dlhodobom politickom záujme preukázať solidaritu so svojimi susedmi.“

Christoph Leitl vyslovil presvedčenie o tichej vojne na spoločnej tlačovej konferencii Rakúskej federálnej hospodárskej komory a Poľskej obchodnej komory. Hlavnou témou konferencie bolo predstavenie návrhu plánu hospodárskej obnovy východnej Európy.

Plán, po vzore rakúskych opatrení proti recesii, vyzýva EÚ, aby zvýšila pomoc východnej Európe zo súčasných 25 mld. eur na 100 mld. eur. Dodatočné finančné prostriedky by mali do regiónu prísť upravením asistenčných platieb pre jednotlivé regióny.

Hospodárska stabilizácia východných susedov Únie je dôležitá, tvrdí Leitl. Preto obe obchodné komory navrhujú, aby sa 50 mld. eur poskytlo ako pomoc týmto štátom.

„Východoeurópske krajiny sú zasiahnuté viac, než niektoré stabilné západné ekonomiky. Je našou spoločnou zodpovednosťou postarať sa o zraniteľnejšie dieťa. Východ ponúka Európe najlepšiu perspektívu pre dlhodobý rast. Potrebujeme jeden druhého, čo znamená solidaritu. Tiež to znamená vyskladanie finančného záchranného balíka bez meškania,“ povedal šéf rakúskej komory. Vyzval tiež juhovýchodných a baltských členov EÚ, aby nasledovali modely záchranných balíkov bánk, ktoré predstavili západoeurópske vlády. Doplnil, že spolupráca medzi národmi je kľúčová, ak má byť východná Európa stabilná.

Navrhovaný balíček okrem už spomenutého zvýšenia finančnej pomoci EÚ pre región strednej a východnej Európy definuje aj ďalšie odporúčania:

  • Fondy by sa mali využívať na vytváranie finančných záchranných balíkov a plánov hospodárskej obnovy.
  • Štrukturálne fondy EÚ by mali dočasne zvýšiť mieru spolufinancovania projektov z terajšieho maxima 80 percent na 100 percent v prípade, ak sa projekty zameriavajú na infraštruktúru a daná členská krajina má rozpočtový problém s ich financovaním.
  • Európska centrálna banka by mala pokračovať v znižovaní úrokovej sadzby.
  • Európska investičná banka by mala zvýšiť objem prostriedkov pre pôžičky malým a stredným firmám vo východnej Európe a stimulovať tak investície v tomto regióne.

Andrzej Arendarski, prezident Poľskej obchodnej komory, vyhlásil, že Poľsko spravilo veľkú chybu, keď nenasledovalo vzor Slovenska a nevstúpilo v tomto roku do eurozóny: „Teraz máme veľký problém s nestabilitou meny. Je nevyhnutné v mene solidarity presvedčiť nečlenské susedné krajiny, aby začali deregulovať a vyhli sa protekcionizmu. Je veľmi dôležité presvedčiť ECOFIN, aby sa poskytnutá pomoc znásobila.“

„Dlhodobé záujmy Európy spočívajú v znižovaní bariér a zavádzaní reforiem vo východnej Európe,“ doplnil Arendarski. Vyzval východoeurópske členské krajiny, ktoré ešte nepredstavili hospodárske stimulačné balíky, aby spolupracovali v rámci koordinačných opatrení.

REKLAMA

REKLAMA