Tlak na novú vládu v Izraeli stúpa

Tony Blair, špeciálny vyslanec blízkovýchodného kvarteta vyzval novú izraelskú vládu, aby začala seriózne rokovať s Palestínčanmi o dvoj-štátnom riešení. Európska komisia je znepokojená pretrvávajúcou blokádov Pásma Gazy.

Pozadie

Izraelský parlament dal v utorok (31. marca) zelenú novému kabinetu pod vedením Benjamina Netanjahua. Sedí v nej rekordný počet 30 ministrov z troch koaličných partnerov Netanjahuovho Likudu – strany Israel, náš domov pod vedením kontroverzného Avigdora Liebermana, budúceho ministra zahraničia, ďalej utraortodoxnej pravicovej strany ŠásStrany práce Ehuda Baraka a strany Židovský domov. Centristická Kadima bývalej šéfky diplomacie Cipi Livni bude v Knessete viesť opozíciu.

Medzinárodné spoločenstvo je v strehu keďže staronový premiér "Bibi" Netanjahu nie je naklonený myšlienke vzniku suverénneho Palestínskeho štátu. USA aj EÚ tento moment uznávajú ako kľúčový predpoklad pre vyriešenie konfliktu na Blízkom východe.  

Otázky

Eurokomisárka pre vonkajšie vzťahy EÚ Benitta Ferrero-Waldner po stretnutí s Tonym Blairom v Bruseli vyhlásila, že neexistuje žiadna alternatíva pre zabezpečenie mieru na Blízkom východe, než vznik palestínskeho štátu.

„Žiadna alternatíva k dvoj-štátnemu riešeniu nie je. Samozrejme okrem riešenia s jedným štátom, ale ak bude len jeden štát, bude tam veľká vojna“, povedal Blair.

Podľa Blairových slov bolo posledných šesť mesiacov„veľmi náročných“ s ťažko sa rodiacou novou izraelskou vládou, výmenou americkej administratívy a konfliktom v Gaze.

„Teraz keď máme novú americkú administratívu a novú vládu v Izraeli je čas, aby sme rok 2009 urobili rokom pokroku“, povedal zástupca kvarteta. Kvartet vznikol v roku 2002 a jeho členmi sú EÚ, OSN, Spojené štáty a Rusko.

Blair spomenul ďalšie „základné priority“: „program zmeny“ na Západnom Brehu a „iná politika smerom voči Gaze“.

„Myslím si, že sú tri zásadné priority – prvou sú seriózne politické rokovania o dvoj-štátnom riešení. Bez toho bude mimoriadne ťažké dosiahnuť akýkoľvek pokrok. Po druhé, potrebujeme program zmeny na Západnom brehu, to znamená nie malé kroky ale zásadná transformačná zmena, ktorá umožní Palestínčanom, aby si spravovali svoje územie riadnym a dôstojným spôsobom. Zároveň treba zaručiť riadnu bezpečnosť, kapacity a schopnosti ktoré ochránia štát Izrael. A po tretie, potrebujeme inú politiku v Gaze, ktorá skončí s blokádou, pomôže tamojším ľudom a ukáže Gaze perspektívu nádeje do budúcnosti“, povedal Bair.

  • Komisia kritizuje blokádu

Ferrero-Waldner za Komisiu tlmočila nespokojnosť s pretrvávajúcou blokádou Pásma Gazy.

„Zhodli sme sa na tom, že trvajúca uzávera hraničných priechodov s Gazou je naozaj dôvodom na veľké obavy. Pomoci, ktorú poskytuje EÚ, vrátane dodávok paliva, je stále znemožnený vstup. A ja som skutočne veľmi znepokojená, že priamym dôsledkom toho je, že ľudia v Gaze enormne trpia. Izrael tiež tvrdo obmedzuje toky peňazí do Gazy, čo znamená, že pomocné platby EÚ pre zraniteľné rodiny a chudobných dôchodcov boli pozdržané“, konštatovala Ferrero-Waldner.

Keď sa jej pýtali, či Komisia otvorila s izraelskými partnermi otázku ľudských práv komisárka odpovedala:

„Hovorili sme s Izraelčanmi veľmi úprimne. Otvorili sme najmä otázku hraničných priechodov, toho, koľko čoho sa môže doviesť do Gazy, aké druhy tovarov a ja som veľmi sklamaná, že takmer nič z tohto nebolo rešpektované“.  

  • Blair nechce robiť prezidenta EÚ

Blair, ktorého meno sa často skloňuje v súvislosti s postom stáleho predsedu Európskej rady (ktorý vytvorí Lisabonská zmluva), na priamu otázku, či by o to mal záujem odpovedal: „Myslím, že sa budem koncentrovať na blízkovýchodný mierový proces vo svojej úlohe predstaviteľa kvarteta“.

Post Blair zastáva od júna 2007. Jeho misia pri mediácii konfliktu nepriťahuje toľko mediálnej pozornosti ako napríklad aktivity francúzskeho prezidenta Nicolasa Sarkozyho alebo egyptského prezidenta Husniho Mubaraka.     

"Po vojne v pásme Gazy sa všetko skomplikovalo. Nie sme spokojní s niektorými krokmi izraelskej vlády, predovšetkým pokiaľ ide o výstavbu v blízkosti Jeruzalema a o obmedzenie prístupu do pásma Gazy, ktorý je dnes veľmi obmedzený a len zúfalo málo spotrebného tovaru sa tam dostane," povedal pred niekoľkými dňami pre Lidové Noviny ministerzahraničných vecí ČR Karel Schwarzenberg.

Obáva sa, že summit EÚ-Izrael, ktorého konanie malo české predsedníctvo EÚ v predbežnej agende, sa za takejto situácie neuskutoční. "Je to pre mňa jedno z veľkých sklamaní. Ja som o to veľmi stál, tešil som sa na to. Avšak obyčajne tie veci, na ktoré sa najviac tešíte, sa vám nedaria,"konštatoval pre LN Schwarzenberg. 

REKLAMA

REKLAMA