Transatlantická debata o energetickej bezpečnosti

Obavy z Ruska dominovali diskusii medzi vplyvnými americkými a európskymi politikmi a obchodníkmi o energetickej bezpečnosti, ktorá sa konala po prvýkrát v rámci Bruselského fóra 30. apríla.

ropa plyn
ropa plyn

 

Pozadie

Prvé výročné „Bruselské fórum“ sa konalo 28.-30. apríla. Diskutovali na ňom vysokopostavení americkí politici s európskymi politikmi, predstaviteľmi obchodu a mienkotvorcami. Diskusie sa týkali transatlantických záležitosí ako napríklad konkurencieschopnosť, obchod a energetika. Senátor John McCain vyzval vo svojom otváracom prejave USA a EÚ, aby definovali svoje politiky viac v kontexte toho „za čím stoja, než proti čomu stoja“.

Bruselské fórum sa uskutočnilo z iniciatívy Nemeckého Marshallovho fondu v USA za spolupráce Bertelsmann Stiftung.

Otázky

Diskusia o energetickej bezpečnosti bola poznačená problémom energetickej závislosti Európy od Ruska (najmä závislosti od zemného plynu). Nedávne vyjadrenia predstaviteľa Gazpromu A. Millera a ruského prezidenta V. Putina, že Rusko môže začať zvažovať vývoz zemného plynu do USA a Číny, ak by EÚ zavádzala bariéry pre ďalšiu expanziu Gazpromu, sa pridali k obavám Európy po Rusko-Ukrajinskej kríze zo začiatku roka 2006. Zdá sa, že USA zaujali voči používaniu novej geopolitickej zbrane Ruska kritickejší postoj ako EÚ, ktorá je od spolupráce s Ruskom viac závislá.

Ďalšie otázky, ktoré boli predmetom diskusií sa týkali úlohy NATO pri zabezpečovaní dodávok energie a kritickej infraštruktúry, zafixovania cien na trhu s ropou v rekordných sumách a úlohou Turecka ako centra pre dodávky energie.

Účastníkmi diskusie boli: Európsky komisár pre energetiku Piebalgs, generál J. Joyce, ktorý je vrchným veliteľom spojeneckých síl v Európe, kanadský minister zahraničných vecí P. MacKay, poľský minister obrany R. Sikorski, predseda PFC Energy R. West a poslanec tureckého parlamentu a poradca tureckého premiéra Egemen Bagis.

Pozície

Komisár pre energetiku Andris Piebalgs obhajoval spoluprácu s Ruskom pred zaujímaním konfrontačného postoja. Povedal: „EÚ by mala Rusku pomôcť s nevyhnutnými investíciami“. Poľský minister obrany Sikorski upozornil na zložitosť celej situácie: „Ak jedna strana používa obchodnú a trhovú paradigmu a druhá strana pôsobí z pozície sily, nie je ťažké odhadnúť, ktorá strana vyhrá“.

Poľský minister obrany Sikorski tvrdo zaútočil na nemecko-ruskú dohodu o plynovode, ktorý vedie cez Baltické more. Varšava je pobúrená dohodou, ktorú uzavrel bývalý nemecký kancelár Schröder a ruský prezident Putin. Rusko na základe nej môže odstaviť dodávky zemného plynu do Poľska, na Ukrajinu a do pobaltských krajín, ale neustále dodávať plyn Nemecku. Nová nemecká vláda pod vedením A. Merkelovej odmietla dohodu znovu prehodnotiť. Na tlačovej konfernecii, ktorá nasledovala po diskusii Sikorski vyhlásil: „Ak Nemecko hovorí v prospech spoločnej zahraničnej politiky, až na vzťahy s USA, Čínou, reformy OSN alebo energetickej politiky, čo zostane pre oblasť spolupráce?“

Genrál Jones osvetlil potenciálnu úlohu NATO pri zabezpečovaní dodávok energie a ochrany kritickej infraštruktúry.

Robin West z PFC Energy, jeden z najlepších konzultantov v oblasti energetiky, varoval pred pevnými celosvetovými trhmi s ropou a poukázal na fakt, že niektoré trhy sú odstavené kvôli konfliktom na domácej pôde. Západ odporučil, aby G7 intervenovala v delte Nigeru a priniesla tak jeho produkciu späť na trh.

Kanadský minister zahraničných vecí Peter MacKay povedal účastníkom diskusie, že jeho krajina je druhým najväčším energetickým dodávateľom na svete a má obrovské zásoby zmesí ílu, piesku, vody a dechtu, ktoré sa nachádzajú v Severnej Alberte. Svojim európskym priateľom pripomenul, že „s nami je v súčasnosti lepšie robiť obchody ako s Venezuelou alebo Iránom“.

V diskusii, v ktorej sa sotva spomenuli klimatické zmeny, komisár Piebalgs povedal, že „nie je veľmi naklonený týmto zmesiam, pretože ich používanie môže vyprodukovať nadmerné množstvá CO2“. Zároveň požaduje, aby sa viac pozornosti venovalo energetickej efektívnosti a využívaniu obnoviteľných zdrojov (otázka, ktorá tiež v diskusii chýbala).

Poslanec tureckého parlamentu Egemen Bagis podčiarkol úlohu svojej krajiny ako energetického koridoru a centra a spojil to s budúcim členstvom Turecka v EÚ. Bagis povedal: „75% energetických svetových zdrojov sa nachádza v okolí Turecka“. Na otázku EurActivu, či zapríčíní negatívny výsledok vyjednávania Turecka s EÚ jeho obrat na východ do Ázie, Bagis povedal: „Turecký vlak je na európskych koľajniciach, a preto Turecko neprijme nič okrem plnoprávneho členstva“.

Veľvyslanec USA Thomas Korologos položil najťažšiu otázku diskusie. „Hoci som optimista, čo hovoríte na tento scenár: Rusko uzavrie nejaké diabolské spojenectvo s Iránom, úžiny Hormuz budú uzatvorené, Nigéria zápasí s korupciou, Venezuela, … a ceny ropy sa vyšplhajú na 125 dolárov. Čo sa stane potom?“

Robin West súhlasil, že je to „možný scenár“ a zopakoval svoju požiadavku vyššej produkcie. Zároveň vidí potrebu zvážiť spotrebu energie. Komisár Piebalgs povedal: „EÚ môže prežiť aj 125 dolárovú cenu, pretože máme rezervy“. Zdôraznil tiež pokrok v oblasti čistého uhlia.

Pre Slovensko je partnerstvo v energetickom sektore s Ruskom kľúčové. Závislosť Slovenska od dodávok energetických surovín z Ruska prekračuje dokonca aj priemer Únie. Slovensko sa plánuje zapojiť do projektu ropovodu, ktorý by obchádzal územie Ruska a do krajín EÚ by dodávky surovín prichádzali z ukrajinských čiernomorských prístavov.

REKLAMA

REKLAMA