Tsipras sa dostal do prvého sporu s EÚ

Dôvodom sporu je vyhlásenie lídrov únie k rozšíreniu sankcií voči Rusku.

Len dva dni po parlamentných voľbách v Grécku sa nová vláda Alexisa Tsiprasa dostala do konfliktu s EÚ. Vyhlásenie lídrov únie k rozšíreniu sankcií voči Rusku podľa Tsiprasa s Grékmi nikto nekonzultoval.

Grécky premiér rovnako nesúhlasí s jeho obsahom. „Toto vyhlásenie nebolo zverejnené na základe predpísaného postupu, ktorý si vyžaduje súhlas členských štátov a to najmä bez získania súhlasu od gréckej strany. Grécko nesúhlasí s týmto vyhlásením,“ uvádza sa v komuniké Tsiprasovho úradu.

Pred štvrtkovým mimoriadnym stretnutím ministrov zahraničných vecí EÚ v Bruseli vydala Európska rada vyhlásenie, v ktorom obviňuje Rusko zo stupňovania násilia na východnej Ukrajine.

Lídri EÚ v ňom požiadali ministrov zahraničných vecí členských krajín, aby zvážili vhodnú odpoveď na obnovenie bojov na východe Ukrajiny, vrátane nových sankcií proti Rusku.

„Odsudzujeme zabíjanie civilistov počas ostreľovania ukrajinského mesta Mariupoľ 24. januára 2015,“ uvádza sa v spoločnom vyhlásení najvyšších predstaviteľov EÚ. „Zaznamenali sme pokračujúcu a narastajúcu podporu separatistov zo strany Ruska, čo zdôrazňuje jeho zodpovednosť,“ tvrdia vo vyhlásení európski lídri.

Rusko preto vyzvali, aby odsúdilo kroky separatistov a začalo s vykonávaním dohôd z Minska. Rázny tón vyhlásenia vychádza z predchádzajúcich záverov Rady, podľa ktorých „EÚ bude držať kurz voči Rusku“ a „v prípade potreby je pripravená prijať ďalšie kroky“. 

K týmto záverom dospela Rada počas decembrového summitu v Bruseli. V tom čase bol ešte na čele gréckej vlády Antonio Samaras.

Veto

Podľa zdrojov z prostredia gréckeho kabinetu nesúhlasil s vyhlásením napríklad aj Cyprus, no nepodarilo sa mu presadiť úpravy vo vyhlásení. Podľa hovorcu cyperskej vlády Victorasa Papadopoulosa bola Nikózia sklamaná zo zvoleného postupu použitom pri príprave vyhlásenia.

Oznámenie o konaní mimoriadnej schôdze bolo podľa Papadopoulosa zverejnené neskoro, takže členské štáty mali tri hodiny na odpoveď. „Hlasy, ktoré boli proti novým sankciám voči Rusku, neboli vypočuté,“ povedal hovorca cyperskej vlády.

Úrad gréckeho premiéra kontaktoval aj kanceláriu predsedu Európskej rady Donalda Tuska, aby  namietal proti vyhláseniu, pričom žiadal úpravu textu. Svoj nesúhlas vyjadril Tsipras aj v telefonickom rozhovore so šéfkou európskej diplomacie Fredericou Mogheriniovou.

Otázne teraz je, ako budú Atény hlasovať o otázke zavedenia nových sankcií voči Moskve na zasadnutí ministrov zahraničných vecí EÚ. Nový grécky minister zahraničných vecí Nikos Kotzias povedal, že „postoj krajiny bude demokratický.“

Podľa zdrojov z prostredia vlády v Aténach Tsiprasov kabinet nebude tolerovať „marginalizovanie“ Grécka a bude žiadať rovnaké zaobchádzanie.

Proruský postoj

Postoj novej gréckej vlády voči Rusku ale nie je žiadnym prekvapením. Ukázalo sa to napríklad pri spočiatku odmietavom postoji europoslancov Syrizy a Nezávislých Grékov (NG) k otázke asociačnej dohody s Ukrajinou. Problém s dohodou mala Moskva. Europoslanci z týchto strán sa tiež zdržali podpory zmluvy s Moldavskom.

Známe sú aj vyjadrenia nového gréckeho premiéra, ktorý počas kampane na predsedu Európskej komisie tvrdil, že Ukrajina by mala byť mostom medzi Ruskom a Západom. Zároveň kritizoval európske vlády, že podporujú vládu v Kyjeve, v ktorej sa podľa neho nachádzali neonacisti. Tsipras z nastaveného kurzu nevybočil ani v deň svojho menovania za premiéra, keď sa stretol s ruským a čínskym veľvyslancom, čím naznačil svoju ochotu k otvorenému dialógu.

Podľa europoslanca Syrizy Dimitrisa Papadimoulisa sa politika EÚ nezameriava na politické alebo diplomatické riešenia, ale namiesto toho je plne v súlade so záujmami USANATO. Následkom tejto politiky sú podľa neho značné straty farmárov z EÚ, a to z dôvodu sankcií, ktoré prijala Moskva.

Nezávislí Gréci majú ešte ráznejší postoj voči sankciám, ktoré únia zaviedla proti Moskve. Predseda strany Panos Kammenos obviňuje z krviprelievania na Ukrajine západnú propagandu. „Západné mimovládne organizácie, ktoré sú sponzorované Nemeckom alebo nadáciami ako je Clintonov inštitút, vyprovokovali na Ukrajine krízu, kde došlo k zvrhnutiu legálne zvolenej vlády,“ povedal líder Nezávislých Grékov v októbri minulého roku.

Niektorí analytici však naznačujú, že rozruch vyvolaný okolo sankcií proti Rusku môže slúžiť len ako krycí manéver. Podľa nich nová grécka vláda môže použiť tému sankcií na odvrátenie pozornosti od svojho hlavného cieľa, a to opätovného prerokovania podmienok finančnej s EÚ a Medzinárodným menovým fondom.

EurActiv.com

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA