Turecké referendum: O čo všetko ide? (INFOGRAFIKA)

To, či sa Turecko zmení na prezidentskú republiku aj de jure sa rozhodne už v nedeľu.

Turecká predreferendová kampaň v krajine v týchto dňoch finišuje. Turci sa k referendovým urnám vyberú v nedeľu, 16. apríla. Voliť bude viac ako 55,3 miliónov voličov. Ďalšie 3 milióny Turkov, žijúcich v zahraničí, mohlo na ambasádach po celom svete hlasovať do včera, 9. apríla.

Aj napriek komplexnosti ústavných zmien si budú môcť vybrať len z možností za („evet“) alebo proti („hayır“). Základom však ostáva zmena systému riadenia krajiny: z parlamentnej republiky by sa po úspešnom referende mala stať republika prezidentskou.

Hlavnými argumentmi podporovateľov zmeny je efektivita riadenia štátu a ešte väčšia rýchlosť zmien, ktorými by jedna z najrozvinutejších moslimských krajín sveta mohla prechádzať. „Ak loď riadi viac ako jeden kapitán, potopí sa,“ vysvetľuje princíp aj jedno z propagačných videí kampane za zmenu, ktoré zaplavili miestne televízie a sociálne médiá.

Opozícia a odporcovia referenda však tvrdia, že výsledkom môže byť ešte silnejšia autokratická moc prezidenta. Recep Tayyip Erdoğan de facto ako prezident riadil krajinu aj doteraz, a to napriek tomu, že post hlavy štátu je podľa Ústavy len funkciou reprezentatívneho charakteru, bez reálnej výkonnej moci.

18 ústavných zmien

O 18 navrhovaných zmenách v ústave hlasoval turecký parlament ešte v januári. Keďže vládna Strana spravodlivosti a rozvoja (AKP) nezískala dvojtretinovú väčšinu poslaneckých hlasov na to, aby bola ústava o zákony doplnená, prezident Erdoğan oficiálne oznámil celonárodné ľudové hlasovanie. O aké konkrétne zmeny ale ide?

Výkonná moc

Právomoci by sa podľa návrhu zmien mali zvyšovať predovšetkým u prezidenta. Prezident by mal stáť na čele kabinetu, menovať jeho členov, ale aj jedného alebo dvoch viceprezidentov.

Kandidát na prezidenta už nebude musieť ukončiť svoje prípadné členstvo v strane, ako tomu bolo doteraz (svoje členstvo vo vládnej AKP musel oficiálne ukončiť aj prezident Erdoğan). Práve naopak, pri svojej kandidatúre ho bude musieť podporiť minimálne jedna politická strana, ktorá v ostatných voľbách získa aspoň 5 percentnú podporu alebo hlasy aspoň 100 000 voličov. Ako líder strany by prezident mohol ovplyvniť aj to, kto stranu do parlamentných volieb povedie.

Prezident má byť oprávnený stanoviť pravidlá a postupy, týkajúce sa vymenovania vedúcich štátnych zamestnancov. Medzi inými by mal po novom navrhovať parlamentnému zhromaždeniu aj štátny rozpočet. Nová hlava tureckej exekutívy by mala získať aj právomoc rozpustiť zvolený parlament.

Zákonodarná moc

Jedna z doložiek ústavy navrhuje predĺžiť funkčné obdobie tureckého parlamentu zo 4 na 5 rokov. Zvyšuje sa počet poslancov a znižuje vek, kedy môžu Turci do parlamentu kandidovať. Kandidát na poslanca už navyše nebude musieť prejsť povinnou vojenskou službou, ako tomu bolo doteraz.

Právo parlamentu vykonať audit vlády a ministrov, ako aj autorizovať Radu ministrov k vydaniu exekutívneho nariadenia sa ruší. Rovnako sa ruší aj možnosť tzv. interpelácie.

Kontrolovať kabinet a viceprezidenta tak bude môcť parlament len prostredníctvom všeobecných a písomných otázok, parlamentného výskumu a parlamentného vyšetrovania. Na to, aby parlament prelomil prezidentské veto,  bude potrebovať absolútnou väčšinou poslancov, teda aspoň 301 hlasov.

Súdna moc

Pravidlá sa upravujú i v tureckej justícii. Aj tu možno konštatovať, že prezidentova sila a vplyv rastú. Počet sudcov Ústavného súdu sa má znížiť zo 17 na 15, pričom prezident má menovať až 12 z nich. Parlament pokračuje v menovaní ďalších 3 sudcov.

Z dvoch pozícií Ústavného súdu majú vypadnúť vojenskí sudcovia, nakoľko by sa po zmene mali zrušiť všetky vojenské súdy. Po obrovskej transformácii armády, ktorá prišla po nevydarenom vojenskom prevrate v júni minulého roka, ide o ďalšiu ranu pre slabnúcu armádu.

Najvyššia rada sudcov a prokurátorov má zmeniť svoj názov na Radu sudcov a prokurátorov, a rovnako znížiť počet členov, z 22 na 13. Aj v nej bude mať prezident značný vplyv. Súdy, ktoré už existovali na nezávislej báze, majú ale v pozmenenej Ústave získať prívlastok “nezávislé“.

Medzi ďalšie zmeny patria napríklad zákony týkajúce sa vyhlasovania výnimočného stavu, prezidentských výnosov, či periodicity volieb. Prezidentské i parlamentné voľby by sa po prijatí navrhovaných zmien mali konať v rovnaký deň, každých 5 rokov. Najbližšie už 3. novembra 2019.

Zahraniční Turci hlasovali do 9. apríla

Takmer 3 milióny Turkov, ktorí v krajine nežijú mohlo do včera, 9. apríla voliť na 120 ambasádach a konzulátoch v 57 krajinách po celom svete. Najvyššia volebná rada (YSK) dnes oznámila, že v zahraničí volilo viac ako 1,2 milióna Turkov.

V posledných parlamentných voľbách v novembri 2015, kedy mohli zahraniční Turci odovzdať svoj hlas aj mimo domoviny, túto možnosť využilo takmer 40 percent z nich. Vtedy viac ako 56 percent z nich volilo vládnu stranu AKP.

Vzhľadom na nedostatočný počet Turkov, žijúcich na Slovensku, turecká ambasáda v Bratislave túto možnosť nezabezpečovala.

Predpokladané scenáre vývoja

Jedno z posledných zhromaždení podporovateľov zmeny systému a vládnej strany AKP v Istanbule (FOTO: Twitter)

Prieskumy posledného obdobia sú naďalej nejednoznačné. Hoci mali pôvodne odporcovia navrch, momentálne sú rozdiely minimálne. Turecká spoločnosť je aj v referendovej otázke polarizovaná.

Aj napriek vyrovnaným šanciam oboch strán v prieskumoch verejná mienka očakáva, že ústavné zmeny verejným hlasovaním budú schválené.

Na druhej strane sa mnohí analytici obávajú, že po neúspechu referenda by sa mohla zopakovať situácia z roku 2015. V júni vtedy vládna strana AKP nezískala dostatočný počet hlasov na to, aby mohla sama zostaviť vládu. Napriek politickej zvyklosti druhá strana s najvyšším počtom hlasov (CHP) vtedy nedostala možnosť pokúsiť sa zostaviť vládu. Prezident Erdoğan namiesto toho určil dátum opakovaných volieb na november.

Práve mesiace medzi dvomi parlamentnými voľbami však krajine priniesli nepokoje nielen na politickej scéne. Teroristické útoky si v tom čase po celom Turecku vyžiadali takmer 200 obetí. 109 ľudí zahynulo pri samovražednom útoku na mierovom pochode v Ankare. Destabilizovaná domáca politická scéna a naštrbená bezpečnosť tak presvedčili mnohých voličov. V novembri sa následne erdoğanovcom podarilo obnoviť si dostatočnú väčšinu v parlamente.

Podmienky nedeľňajšieho referenda budú navyše ešte špecifickejšie. Podľa správy Benátskej komisie, poradného orgánu Rady Európy, v súčasnosti atmosféra v krajine „nezaručuje riadne demokratické prostredie pre ústavne referendum,“ ktoré by bolo v súlade s medzinárodnými normami.

Krajina sa po minuloročnom pokuse o vojenský prevrat a po mnohých teroristických útokoch stále oficiálne nachádza vo výnimočnom stave. Takmer 130 000 osôb bolo v súvislosti s pokusom o prevrat prepustených z armády a zo štátnej, či verejnej správy. Viac ako 95 000 osôb bolo zadržaných a už takmer 50 000 uväznených – medzi nimi aj obaja lídri druhej najväčšej opozičnej parlamentnej strany, pro-kurdskej HDP, a viac ako 230 novinárov. Na juhovýchode krajiny je v niekoľkých mestách a mestských častiach s prevažne kurdským obyvateľstvom po stretoch s tureckou armádou stále vyhlásený zákaz vychádzania.

Podľa mnohých analytikov dnes turecká demokracia stojí na okraji priepasti: demokratickým spôsobom môžu obyvatelia odsúhlasiť autokraciu. Otázne však ostáva, ako by sa turecká vláda zachovala po tom, ak by Turci plány na prezidentskú republiku odmietli.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA