Turecko a Arménsko sa dohodli. Nie však o Karabachu

Arménsko a Turecko podpísali v sobotu dohodu o opätovnom otvorení spoločnej hranice. Zavŕšila sa tak snaha, ktorú krajiny oznámili na začiatku septembra. Hrozbou pre ratifikáciu dokumentu však zostáva otázka stiahnutia sa arménskych zložiek zo sporného územia Náhorného Karabachu.

Turecko a Arménsko podpísali 10. októbra v švajčiarskom Zürichu zmluvu, na základe ktorej obnovia štandardné diplomatické vzťahy ako i svoju spoločnú hranicu. Dohoda sa podpísala o tri hodiny neskôr, ako sa pôvodne plánovalo; meškanie spôsobili niektoré rôzne pohľady oboch krajín, ktoré sa snažila prekonať americká ministerka zahraničia Hillary Clinton.

Tureckí predstavitelia pre agentúru Reuters uviedli, že hlavnou témou, ktorá posunula oficiálny podpis dohody o tri hodiny, bola otázka o priamej zmienke situácie v Náhornom Karabachu. Nakoniec sa však obe strany dohodli, že sa k tomuto konfliktu počas podpisu oficiálne nevyjadria a táto téma nebude ani formálnou súčasťou dohody.

Dokument podpísali turecký minister zahraničia Ahmet Davutoglu a šéf arménskej diplomacie Esward Nalbandian. Dohodu sprostredkovala švajčiarska diplomacia a slávnostný podpis sa uskutočnil i za účasti Vysokého predstaviteľa EÚ pre SZBP Javiera Solanu, ruského ministra zahraničia Sergeja Lavrova a šéfa francúzskej diplomacie Bernarda Kouchnera.

Podpis dohody vychádza zo spoločného stanoviska z 1. septembra 2009, v ktorom sa obe krajiny zaviazali k snahe prekonať historické krivdy, otvoriť spoločnú hranicu a vytvárať vzťahy na základe štandardnej diplomacie.

Deň po podpise dohody sa objavil ďalší problém – turecký premiér Recep Tayip Erdogan vyhlásil, že Arménsko sa bude musieť stiahnuť z Náhorného Karabachu v Azerbajdžane, inak turecký parlament sobotnú dohodu neratifikuje.

"Turecko nemôže spraviť krok smerom k Arménsku, pokiaľ sa Arménsko nestiahne z azerbajdžanského územia [..] Keď sa táto otázka vyrieši, náš ľud a náš parlament bude mať pozitívnejší postoj k protokolu a procesu," uviedol predseda tureckej vlády na kongrese svojej strany v Ankare.

"Doručíme protokol parlamentu, ale parlament bude musieť prihliadať na podmienky medzi Azerbajdžanom a Arménskom, keď bude rozhodovať, či môžno protokol implementovať," vyhlásil Erdogan.

Dohodu musia ratifikovať obe strany. Ďalšou prekážkou môže byť opozícia zo strany nacionalistov – Turecko v dokumente uzná zavraždenie 1,5 mil. Arménov počas prvej svetovej vojny Ottomanskými jednotkami za genocídu.

"Turecká strana potrebuje hrať smerom k svojmu domácemu publiku. Erdogan a ďalší politickí hráči vyhlasujú takéto stanoviská často [..] Je faktom, že slová Karabach ani Azerbajdžan sa v podpísanom dokumente nenachádzajú," komentuje vyhlásenia tureckého premiéra Alexander Iskandaryan, riaditeľ Caucasus Media Institute v Jerevane.

Turecko zatvorilo hranicu s Arménskom v roku 1993 na podporu Azerbajdžanu, ktorý začal strácať kontrolu nad konfliktom s arménskymi separatistami v Náhornom Karabachu.

"Normalizácia vzťahov medzi Tureckom a Arménskom pred stiahnutím sa arménskych vojakov z okupovaného azerbajdžanského územia je v rozpore s národnými záujmami Azerbajdžanu," reagoval v nedeľu azerbajdžanský minister zahraničia na podpis dohody. Takýto postup by podľa neho mohol "vrhnúť tieň na bratské vzťahy medzi Azerbajdžanom a Tureckom", ktoré majú svoje korene v histórii.

Ruská federácia dohodu víta a bude podporovať jej napĺňanie v praxi, uviedol ruský minister Lavrov. "Podstatou dokumentu je znak, že obe krajiny si budú plniť svoje úlohy [..] Žiaden z krokov nemožno interpretovať ako poškodenie niektorej z tretích strán," doplnil.

Ak sa dohoda ratifikuje a začne sa uplatňovať, posilní sa diplomatické postavenie Turecka na Južnom Kaukaze, ktorý je tranzitným koridorom energetických surovín dovážaných do krajín EÚ.

EurActiv/Reuters

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA