Turecko: Brusel žiada vyšetrenie nezrovnalostí počas referenda

EÚ sa pridala k hlasom žiadajúcim vyšetrenie nezrovnalostí počas referenda v Turecku. Prezident Erdogan popiera, že chce vytvoriť autoritársky systém.

Výsledok tureckého referenda, ktoré tesnou väčšinou odsúhlasilo výrazné posilnenie kompetencií prezidenta Erdoğana, vyvoláva protirečivé reakcie.

Zatiaľ čo Donald Trump a Vladimír Putin tureckému prezidentovi k výsledku telefonicky gratulovali, reakcie Európy boli opatrné až odmietavé.

Obvinenia z manipulácie

Výsledok hlasovania bol nečakane tesný – za reformy ústavy, ktoré významne posilnia kompetencie prezidenta, a Erdoğanovi umožnia vládnuť teoreticky do roku 2029, hlasovalo 51,41% občanov.

Výsledky tureckého referenda nepresvedčili ani EÚ

Turecká opozícia obviňuje vládu z manipulácie. Podpredseda hlavnej opozičnej strany CHP Bülent Tezcan oficiálne požiadal Najvyššiu volebnú komisiu (YSK) o zrušenie výsledku.

Protesty vyvolalo najmä rozhodnutie YSK akceptovať hlasovacie lístky v obálkach, ktoré neboli označené oficiálnou pečiatkou.

Objavili sa však aj iné podozrenia, na sociálnych sieťach kolujú videá ukazujúce údajnú nelegálnu manipuláciu s lístkami.

 

Transparentné vyšetrenie

Líder CHP Kemal Kılıçdaroğlu vyhlásil, že vláda a YSK zorganizovali „prevrat proti vôli ľudu“.

Spoločná pozorovateľská misia OBSE a Parlamentného zhromaždenia Rady Európy vyhlásila, že rozhodnutie YSK ohľadom neoznačených obálok „odstránilo dôležitú poistku“ proti manipulácii.

Predreferendová kampaň, v ktorej podporovatelia vládou navrhnutých zmien dominovali médiám, podľa misie neprebehla za „rovnakých podmienok pre všetkých“.

Vláda využila výnimočný stav, vyhlásený po neúspešnom pokuse o prevrat na konci leta minulého roku, na útoky proti nezávislým médiám, i opozičným politikom.

 

Hovorca Európskej komisie Margaritis Schinas vyzval tureckú vládu, aby „spustila transparentné vyšetrovanie všetkých nezrovnalostí zistených pozorovateľmi“.

 

„Som smrteľník“

Prezident Erdoğan však námietky proti referendu odmietol. Kritiku označil za vmiešavanie sa do tureckých vnútorných vecí.

Zároveň odmietol, že by krajina smerovala k diktatúre, a hlavným cieľom referenda bolo upevnenie jeho moci.

V interview pre CNN povedal: „Toto nie je systém, ktorý by patril Tayyipovi Erdoğanovi. Som smrteľník. Môžem kedykoľvek umrieť.“

Konečné výsledky by mali byť zverejnené za asi desať dní, dovtedy YSK zváži námietky. Opozícia sa môže obrátiť aj na ústavný súd.

Ďalší krok: znovuzavedenie trestu smrti

Erdoğan potvrdil, že teraz usporiada rokovania o znovuzavedení trestu smrti. Ak nezíska dostatočnú podporu v parlamente, zvolá k otázke ďalšie referendum.

Ak sa jeho slová naplnia, bude to de facto referendum o pokračovaní prístupového procesu krajiny. Znovuzavedenie trestu smrti by prakticky znamenalo ukončenie rokovaní o budúcom členstve Turecka v EÚ.

Potvrdilo to aj viacero európskych politikov. Nemecký minister zahraničných vecí Sigmar Gabriel napríklad vyhlásil, že ak sa Ankara vráti k vykonávaniu trestu smrti, bolo by to „synonymom konca (tureckého) európskeho sna“.

Turecké referendum: O čo všetko ide? (INFOGRAFIKA)

Predĺženie výnimočného stavu

Tesný výsledok referenda bol prekvapením – najmä vzhľadom na to, že Erdoğan využíva výnimočný stav už viac ako pol roka na centralizáciu moci a odstavenie opozície a nezávislých kritikov.

Proti zmenám hlasovali tri najväčšie turecké mestá: Istanbul, Ankara a Izmir. V prvých dvoch mal prezident a jeho strana doteraz väčšinu.

Erdoğan však úvahy o nečakane nízkej podpore odmietol. V rozhovore pre CNN povedal: „Nezáleží na tom, či zvíťazíte 1:0, alebo 5:0. Konečným cieľom je vyhrať zápas.“

Turecký parlament v týchto dňoch schválil predĺženie výnimočného stavu na ďalšie tri mesiace, do 19. júla 2017.

REKLAMA

REKLAMA