Tusk sa s Trumpom nezhodol v obchodnej a klimatickej politike, ani vzťahu k Rusku

Donald Tusk nenašiel na prvom stretnutí s Donaldom Trumpom spoločnú reč v obchodnej či klimatickej politike, ani vo vzťahu k Rusku. Zhodli sa ale v otázke bezpečnosti a boja proti terorizmu.

Trumpov dnešný debut v EÚ trval hodinu a štvrť. Stretnutie so stálym predsedom Rady Donaldom Tuskom a predsedom Komisie Jean-Claude Junckerom  bolo očakávané s neistotou – aj vzhľadom na predchádzajúce Trumpove nelichotivé poznámky na adresu EÚ.

„Nie som si stopercentne istý, že dnes môžeme povedať – pod nami myslím prezidenta Trumpa a mňa – že máme spoločnú pozíciu voči Rusku. Hoci, pokiaľ ide o konflikt na Ukrajine, zdá sa, že sme na rovnakej vlnovej dĺžke“, povedal novinárom po stretnutí Donald Tusk.

 

Trump a Juncker pred novinárov neprišli.

„Mojim hlavným odkazom prezidentovi Trumpovi je, že tým, čo dáva našej spolupráci a priateľstvu najhlbší význam, sú základné západné hodnoty, ako sloboda, ľudské práva, rešpekt voči ľudskej dôstojnosti. Najväčšou úlohou dneška je zjednotenie celého slobodného sveta okolo týchto hodnôt, a nie len záujmov.“

„Hodnoty a princípy ako prvé. To je to, čo by sme my, Európa a Amerika, mali hovoriť“, dodal Tusk s poukazom na Trumpove heslo „America first“.

 

Brexit a americké pracovné miesta

Podľa agentúry Reuters, odvolávajúcej sa na zdroje z prostredia EÚ, Trump vyjadril na počas stretnutia obavu, že v dôsledku brexitu môžu prísť občania USA o prácu.

Paradoxné je, že Trump počas vlaňajšej predvolebnej kampane výsledok britského referenda privítal. Naznačil tiež, že ďalšie členské štáty EÚ by mohli zopakovať britský scenár.

V podobnom tóne sa vyjadril aj jeho nádejný veľvyslanec pri EÚ, podľa ktorého krajiny, ktoré budú nasledovať britský príklad, získajú „prakticky okamžite“ výhodné obchodné dohody so Spojenými štátmi.

Útok v Manchestri

Tusk novinárom povedal: „Som si istý, že nemusím vysvetľovať prečo“ sa európski lídri zhodli s Trumpom „predovšetkým a najmä“ na otázke boja proti terorizmu.

Otvorenie dnešného summitu NATO v Bruseli poznamenal pondelňajší bombový útok v Manchestri, ktorý si vyžiadal 22 obetí. K zodpovednosti sa prihlásila organizácia Islamský štát.

Malé očakávania

Trumpova návšteva v sídle Európskej rady pribudla do prezidentovho plánu na poslednú chvíľu. Hlavným dôvodom cesty do Bruselu bol summit NATO, odtiaľ cestuje na víkendový summit G7 na Sicíliu.

Očakávania od stretnutia neboli veľké. Podľa jedného z predstaviteľov sa za úspech považuje už len to, že sa uskutočnilo.

 

Na časti raňajšieho stretnutia sa zúčastnila aj šéfka európskej diplomacie Frederika Mogherini, a predseda EP Antonio Tajani.

Napätie medzi inštitúciami EÚ a novou americkou administratívou sa v poslednom čase prejavilo vo viacerých oblastiach.

Americký minister pre vnútornú bezpečnosť John Kelly nedávno vyhlásil, že prehodnotí program bezvízového styku s 23 krajinami EÚ. Dôvodom majú byť občania Únie, ktorí cestovali do Iraku a Sýrie, kde sa radikalizovali, a teraz predstavujú bezpečnostnú hrozbu.

Komisár EÚ pre migráciu Dimitris Avramopoulos žiada, naopak, odstránenie vízových obmedzení, ktoré Spojené štáty stále uplatňujú voči občanom Poľska, Bulharska, Rumunska, Cypru a Chorvátska.

Avramopoulos, spolu Violetou Bulc, komisárkou pre dopravu, zas rokuje s americkými predstaviteľmi o kontroverznom pláne rozšírenia zákazu laptopov na všetkých letoch smerujúcich do USA. Americká strana tvrdí, že má informácie, že teroristi môžu zneužiť elektronické zariadenia na palube na útok.

Obchod a klíma

Postoje EÚ a USA sa však začínajú rozchádzať aj vo vážnejších otázkach. Už počas kampane Úniu znepokojili Trumpove slová na adresu klimatickej, či obchodnej politiky.

Tusk po raňajšom stretnutí zdôraznil, že „niektoré otázky ostali otvorené, ako klíma či obchod“.

Americký prezident uprednostňuje bilaterálne dohody s jednotlivými členskými krajinami, a šance na oživenie snáh o dotiahnutie TTIP sú minimálne.

Nová administratíva tiež spochybnila záväzky, ktoré prijal Barack Obama v klimatickej politike. O potrebe ochrany klímy hovoril s Donaldom Trumpom počas návštevy vo Vatikáne aj pápež František I.

 

Trump: S Macronom si “máme veľa čo povedať”

Na americkom veľvyslanectve v Bruseli absolvoval Trump schôdzku s Emmanuelom Macronom. Zagratuloval mu k víťazstvu proti Marine Le Penovej, ktorá sa na Trumpa v kampani odvolávala.

„Je pre mna veľkou poctou stretnúť sa s novozvoleným francúzskym prezidentom, ktorý viedol neuveriteľnú kampaň a dosiahol úžasné víťazstvo,“ povedal pri spoločnom fotení americký prezident. O Macronovom zvolení sa podľa Trumpa „hovorí po celom svete“.

S novým francúzskym prezidentom „si máme veľa čo povedať vrátane terorizmu a ďalších tém,“ uviedol Trump.

„Som veľmi šťastný, že sa s prezidentom Trumpom stretávam,“ povedal pred novinármi Macron. Spomedzi tém na rozhovor spomenul okrem terorizmu aj klimatické a energetické otázky, ktoré ich rozdeľujú. Kým Trump je vyhlásený klimatoskeptik, Macron v kampani označil klimatické zmeny za kľúčovú medzinárodnú výzvu spolu s terorizmom.

„Som šťastný, že spolu môžeme zmeniť veľa vecí,“ dodal francúzsky prezident.

Na sociálnych médiách vzbudilo pozornosť najmä podanie rúk oboch prezidentov – dlhé, s očividne silným stiskom.

Agenda pre stretnutie G7

O Parížskej klimatickej dohode budú lídri G7 diskutovať na víkendovom summite skupiny v talianskej Taormine. Dohodu podpísalo v roku 2015 195 krajín. Spojené štáty, ešte pod vedením Baracka Obamu, patrili medzi priekopníkov stanovenia národných klimatických záväzkov.

Americký minister zahraničia Rex Tillerson sa nedávno vyjadril, že Trumpova administratíva ešte nerozhodla, či sa z dohody nestiahne. Zopakoval by sa tak prípad Kjótskeho protokolu, ktorý prezident Clinton podporil, no prezident Bush podpis stiahol.

Potkania diera

Donald Trump sa v minulosti nevyjadroval o Bruseli práve najlichotivejšie: pri jednej príležitosti ho nazval „potkaňou dierou“.

Včerajšie stretnutie s belgickým premiérom Michelom však prebehlo pomerne hladko. Charles Michel po stretnutí uviedol, že od prezidenta USA počul na adresu Belgicka a Bruselu „najmä komplimenty”.

REKLAMA

REKLAMA