Tymošenková a Juščenko opäť na nože?

Ukrajinský prezident Viktor Juščenko obvinil v pondelok premiérku Júliu Tymošenkovú zo zrady národného záujmu. Dôvodom je, že sa líderka nezastala Gruzínska počas jeho vojny s Ruskom.

Tábor ukrajinského prezidenta, Viktora Juščenka, obvinil predsedníčku ukrajinskej vlády, Júliu Tymošenkovú, že počas rusko-gruzínskeho konfliktu ostala ticho. Cieľom jej počínania malo byť údajné zabezpečenie si podpory Moskvy pre prezidentské voľby v roku 2010.

„Kroky súčasnej predsedníčky vlády vykazujú známky vlastizrady a politickej korupcie,“ povedal Andrej Kyslynsky, zástupca riaditeľa prezidentskej kancelárie. „Lídri Ruska seriózne zvažujú podporu premiérke Júlii Tymošenkovej v prezidentskej kampani, ak [..] splní podmienku zaujatia pasivity počas konfliktu s Gruzínskom,“ myslí si Kyslynsky. Jeho vyjadrenia publikovala oficiálna internetová stránka prezidenta.

Úrad prezidenta odovzdal prokurátorom dokumenty, ktoré údajne vypovedajú o Tymošenkovej práci „v záujme ruskej strany,“ konštatuje stanovisko.

Ukrajina si bude svojho nového prezidenta voliť v roku 2010. Analytici sa zhodujú, že Juščenkovu pozíciu môže ohroziť predovšetkým jeho partnerka z čias tzv. oranžovej revolúcie, súčasná premiérka Tymošenková. Do karát jej hrá predovšetkým vysoká popularita na verejnosti.

Juščenko cestoval počas uplynulého týždňa do Tbilisi po boku ďalších štyroch prezidentov krajín strednej a východnej Európy. Spoločne šli podporiť Michaila Saakašviliho. Juščenko rozhneval Moskvu najmä vydaním obmedzení pre lode Čiernomorskej ruskej flotily, ktoré kotvia v krymskom prístave v Sevastopoli na Ukrajine. Tymošenková a jej blok zaujali počas konfliktu neutrálne stanovisko.

Severoatlantická aliancia (NATO) nepozvala počas posledného summitu v Bukurešti Ukrajinu a ani Gruzínsko, aby sa stali členmi. Analytici tvrdia, že Ukrajina si vyložila kontext gruzínskej krízy ako impulz, ktorý môže urýchliť jej vstup do vojenského paktu. Faktorom môže byť aj nie celkom naplnená predstava o vízii integrovať sa do EÚ. Ministri zahraničia Spoločenstva v júli súhlasili, aby Brusel podpísal s Kyjevom Stabilizačnú a asociačnú dohodu. Spoločenstvo tak ponúklo Ukrajine príležitosť rozvinúť vzťahy ďalej, než je tomu v súčasnosti. Na druhej strane, nepadla žiadna konkrétna vízia ani predbežný dátum vstupu krajiny. Formula „partnerstvo, ale nie členstvo“ Kyjev nepotešila. Preto sa zahraničná politika zameriava v súčasnosti viac na NATO, než na EÚ.

REKLAMA

REKLAMA