Ukrajinské mierové rokovania bez dohody

Štvorstranné rokovania o mieri na východe Ukrajiny nepriniesli v utorok dohodu. Ukrajina začala pri Kryme vojenské cvičenie, Rusko poslalo do oblasti vojnové lode.

Stretnutiu ministrov zahraničných vecí Nemecka, Francúzska, Ukrajiny a Ruska v Minsku nepredchádzali veľké očakávania. Pesimizmus sa naplnil – v otázke prímeria v Donbase sa nepodarilo dosiahnuť žiaden pokrok.

Podľa nemeckého ministra zahraničných vecí Frank-Waltera Steinmeiera, Ukrajina aj Rusko trvajú na svojich pozíciách, a v dohľade nie je žiadna dohoda o konaní miestnych volieb v odštiepeneckom regióne, ktoré žiada Moskva aj separatisti.

„Dnes to bolo opäť veľmi únavné“, povedal Steinmeier. „Iba slová nebudú stačiť na vyriešenie tohto konfliktu.“

 

Ruský minister zahraničných vecí rázne odmietol požiadavku ukrajinskej vlády, aby boli do regiónu pustení ozbrojení pozorovatelia OBSE.

„Dnes sa nepodarilo dosiahnuť žiaden pokrok. Minská dohoda je v slepej uličke – nedokážeme sa dohodnúť na poradí ďalších krokov“, povedal reportérom Lavrov.

Jedným z mála pozitívnych výsledkov je, podľa Seinmeiera, dohoda, že Medzinárodný červený kríž pomôže do konca roka sprostredkovať výmenu zajatcov, a uskutoční sa ďalšie recipročné stiahnutie vojenských jednotiek.

Konflikt na Donbase je v slepej uličke

V októbri sa zástupcovia Ruska, Ukrajiny, Nemecka a Francúzska dohodli, že počas tohto mesiaca navrhnú cestovnú mapu implementácie dohody o prímerí, dosiahnutej minulý rok v Minsku. Minská dohoda mala ukončiť konflikt medzi vládnymi ukrajinskými jednotkami, a separatistami podporovanými Ruskom, nie je však implementovaná.

Od začiatku bojov v roku 2014 si konflikt vyžiadal takmer 10 000 obetí.

Kyjev a Západ obviňujú Ruko zo živenia separatistického hnutia a vyzbrojovania rebelov. Na Rusko boli uvalené sankcie.

Rusko však obvinenia odmieta. Z porušovania Minskej dohody a živenia konfliktu obviňuje Ukrajinu.

Postoje európskych krajín ku konfliktu a úlohe Ruska však nie sú jednotné. Slovenský premiér Robert Fico v novembri na diskusii so študentami označil sankcie za „úplný nezmysel“. Povedal tiež, že Minskú dohodu musia „plniť obe strany“.

Naopak, súčasná francúzska vláda presadzuje tvrdý postup. Minister zahraničných vecí Jean-Marc Ayrault povedal, že implementáciu minského procesu čaká ešte dlhá cesta. Pred rozhovormi pre agentúru Reuters zdôraznil, že EÚ by mala byť v otázke sankcií voči Rusku nezlomná.

Zmení Francúzsko s prezidentom aj postoj?

Postoj Paríža s avšak môže zmeniť po prezidentských voľbách. V republikánskych primárkach uspel François Fillon, ktorý podporuje ukončenie sankcií. Politiku zbližovania by podporila aj kandidátka extrémne pravicového Národného Frontu, Marie Le Pen.

Podľa Ayraulta nasadilo Rusko vyčkávaciu taktiku. Rusi „čakajú, pokiaľ na Ukrajine, v Európe a inde narastú rozdiely. Preto musíme byť konzistentní. Vo vnútropolitickej debate vo Francúzsku už pozorujeme, že niektorí chcú darovať Rusku darček.“

No zrušenie sankcií „by oslabilo cieľ vyriešenia konfliktu a bolo by víťazstvom pre tých, ktorí ohrozujú bezpečnosť krajiny“, povedal Ayrault.

Eskalácia konfliktu

Podľa najnovších správ Ukrajina začala vo dnes v blízkosti hraníc s Krymom dvojdňové raketové testy.

 

Ruská strana obvinila Kyjev zo zvyšovania nervozity v oblasti, a uviedla na Kryme do pohotovosti protivzdušnú obranu. K oblasti testov sa priblížili aj vojenské lode Čiernomorskej flotily.

REKLAMA

REKLAMA