Únia hrozí Rusku viacerými vlnami sankcií

O možných sankciách voči Rusku rokovali na mimoriadnom zasadnutí o Ukrajine hlavy štátov EÚ. Krátko pred summitom schválil krymský parlament referendum o pripojení k Rusku.

Krymská autonómna republika chce o svojom pripojení k Ruskej federácii rozhodovať už 16. marca. Hlavy štátov Európskej únie v spoločnom vyhlásení označili prípadné referendum za „ilegálne“.

Francúzsky minister zahraničných vecí Laurent Fabius odmietol zmenu hraníc v Európe. „Ak kroky [na Ukrajine] povedú k decentralizácii, v poriadku. Naopak zmena hraníc by predstavovala problém.“ Fabius tesne pred summitom prirovnal túto možnosť k osamostatneniu jedného z francúzskych departmentov.

V podobnom duchu sa vyjadril aj vyslanec EÚ na Ukrajine Jan Tombiński, ktorý povedal, že o budúcnosti Krymu môže rozhodovať iba celoukrajinské referendum.

Nový ukrajinský premiér Arsenij Jaceňuk v Bruseli opätovne vyzval na stiahnutie ruských vojakov na základne a koniec podpory krymských separatistov. „Krym bol, je a bude ukrajinský,“ vyhlásil na záver rokovania s premiérmi a hlavami štátov.

Jaceňuk dúfa, že na stabilizácii situácie na Ukrajine majú záujem EÚ, USA aj Rusko. Ocenil tiež rozhodnutie Európskej komisie poskytnúť Ukrajine pôžičku 11 miliárd eur. Opakované otázky novinárov o podpise Asociačnej dohody s EÚ ale ignoroval.

Únia avizuje, že v krátkom čase s Ukrajinou pristúpi k podpisu politických kapitol Asociačnej dohody. Balík pomoci však viaže na predchádzajúcu dohodu s Medzinárodným menovým fondom.

Ruské kroky odsúdili

Lídri dvadsaťosmičky nadviazali na pondelňajšie závery Rady EÚ a sa zhodli na odsúdení „nevyprovokovaného narušenia ukrajinskej suverenity a teritoriálnej integrity“.

Európska únia deklaruje, že je pripravená podniknúť ďalšie kroky. Nateraz zastavila ďalšie rokovania s Moskvou o bezvízovom styku a odmieta účasť na stretnutí G8 v ruskom Soči.

Únia vyzýva na okamžitý začiatok priamych rokovaní medzi Ukrajinou a Ruskom. „Našou prvoradou prioritou je rokovanie a pokojné riešenie súčasnej krízy,“ povedal včera predseda EK José Manuel Barroso.

Predseda Európskej rady Herman Van Rompuy ako odpoveď na „najvážnejšiu bezpečnostnú hrozbu na našom kontinente od balkánskych vojen“ predstavil prípadné ďalšie sankcie voči Rusku. Ak sa mierové rozhovory nezačnú, únia môže pristúpiť k zákazu cestovania pre predstaviteľov ruskej vlády, zmrazeniu aktív či k zrušeniu summitu EÚ-Rusko.

Európa sa tak pripojila k Spojeným štátom, ktoré sankcie voči Rusku ohlásili deň pred Bruselom. Americký prezident Barack Obama vyhlásil: „Som presvedčený, že USA a Európska únia budú postupovať spoločne.“

Podľa mnohých analytikov americké sankcie primäli európskych politikov k ráznejšiemu stanovisku.

Stretnutie ministrov zahraničných vecí USA a Ruska v Ríme sa však skončilo neúspechom. Ruský minister Sergej Lavrov sa odmietol stretnúť so svojim ukrajinským náprotivkom a odmietol tiež vytvorenie kontaktnej skupiny.

Rusko vytrvalo odmieta uznať legitimitu novej ukrajinskej vlády. „Dohoda je v nedohľadne,“ vyhlásil v Ríme Lavrov.

Ruský prezident Vladimir Putin v nočnom telefonickom rozhovore s Barackom Obamom uviedol, že vzájomné vzťahy by nemali ohrozovať „nezhody o jednotlivých otázkach“ .

Slovensko má záujem pomôcť

Slovenský premiér Robert Fico uviedol, že sa na bruselských rokovaniach „prejavila rozdielna úroveň vzťahov s Ruskom“. „Najhoršie by bolo nepovedať nič,“ povedal premiér novinárom.

Podľa Fica môže Jaceňuk doma v Kyjeve povedať, že na mimoriadnom summite dosiahol veľa.

Slovensko už niekoľko mesiacov pracuje na reverznom toku plynu. Ukrajinský premiér Robertovi Ficovi prisľúbil, že sa ukrajinská strana bude pri obchodných rokovaniach správať štandardne.

Nová kyjevská vláda vymenila vedenie plynárenských spoločností a očakáva obnovenie intenzívnych rokovaní so SR.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA