Únia rieši legálnu aj nelegálnu imigráciu

Európa potrebuje legálnu imigráciu, najmä kvalifikovaných pracovníkov. Nelegálni imigranti budú repatriovaní podľa spoločných pravidel, ktoré zavádza pripravovaná smernica.

Krátka správa

Európska komisia včera prijala Tretiu výročnú správu o migrácii a integrácii, ktorá analyzuje politiku prijímania a integrácie občanov tretích krajín na národnej aj európskej úrovni. V Lisabone sa dnes koná konferencia na tému „Legálna migrácia“. Podľa eurokomisára pre oblasť slobody, bezpečnosti a spravodlivosti Franca Frattiniho, by Európa mala počas nasledujúcich 20 rokov otvoriť svoje dvere ďalším 20 miliónom zahraničných pracovníkov.

„Pokiaľ je imigrácia dobre riadená, môže byť prínosom”, uviedol. Slovo imigrácia a jeho negatívna konotácia by mali byť podľa podpredsedu EK nahradenené slovom mobilita. EÚ by chcela zvrátiť trend smerovania väčšiny kvalifikovaných migrantov do Spojených štátov v prospech Európy. Frattini  podľa informácií Financial Times navrhne tzv. “modrú kartu”, ktorá by mala súťažiť  s americkou “zelenou kartou”. Kvalifikovaní pracovníci sa budú môcť uchádzať o dvojročné povolenie k pobytu, ktoré môže byť predĺžené s perspektívou trvalého zotrvania v EÚ.

Komisia plánuje v africkom štáte Mali zriadiť informačné centrum, kde sa miestni obyvatelia môžu uchádzať o legálnu prácu v Španielsku a Francúzsku na základe zmluvy podpísanej medzi týmito dvoma krajinami. Podobných centier by malo s postupom času v Afrike pribudnúť.

Európsky parlament sa venoval problému repatriácie nelegálnych imigrantov. Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci EP podstatne pozmenil návrh novej smernice upravujúci spoločné pravidlá na dočasnú väzbu a repatriáciu ilegálnych imigrantov.

Ide o prvý seriózny pokus o spoločnú politiku EÚ pri vracaní imigrantov. Jej cieľom je odstrániť rozdiely v praxi medzi členskými štátmi, zaviesť jednotné a transparentné pravidlá pri rešpektovaní ľudských práv dotknutých osôb.

Smernica pokytuje imigrantom isté časové obdobie na dobrovoľný návrat do krajiny pôvodu. Poslanci zdôraznili, že toto obdobie by malo byť aspoň štyri týždne. Dočasné zadržiavanie je podľa členov Výboru ospravedlniteľné po dobu troch mesiacov, v niektorých prípadoch, však členské krajiny môžu túto dobu skrátiť alebo predĺžiť až na 18 mesiacov, ak proces repatriácie imigranta trvá pridlho z dôvodu chýbajúcej dokumentácie, nedostatku spolupráce alebo ak imigrant predstavuje preukázeteľnú hrozbu pre verejnosť. Komisia pôvodne stanovila maximálnu hranicu na 6 mesiacov.

Pripravovaná regulácia pamätá na životné podmienky zadržiavaných ľudí, ich právo na medicínsku starostlivosť, jednotu rodiny a vzdelanie pre deti. Maloleté deti bez doporovodu nesmú byť zadržiavané ani repatriované.

Zákaz vstupu do celej EÚ až na obdobie piatich rokov môže byť podľa novej smernice súčasťou rozhodnutia o repatriácii. Poslanci zdôraznili, že by malo ísť len o možnosť, ktorej aplikáciu posúdia členské štáty od prípadu k prípadu, nie o paušálny trest, ako navrhovala Komisia.

Harmonizovaná procedúra by mala mať dve fázy. Rozhodnutie o návrate imigranta, a ak je to potrebné ako druhý krok rozhodnutie o repatriácii. Výbor pre občianske slobody prijali i niekoľko klauzúl o riadení takejto nútenej repatriácie a o vyhýbaní sa kolektívnym vyhosteniam.

Ako bonus, Výbor prijal aj ustanovenie o vymenovaní Európskeho ombudsmana pre návrat (European Ombudsman for Return), ktorý bude mať právo na neohlásené inšpekcie, zbieranie informácií o kolektívnych repatriáciách a právo žiadať od členských štátov objasnenie.

REKLAMA

REKLAMA