Únia sa obáva, či prímerie na Ukrajine vydrží

Predstavitelia EÚ váhajú s hodnotením mierovej dohody Minsk II, kým na východe Ukrajiny neustane paľba. Robert Fico sa na summite tiež ostro vyhranil voči možnému odpisu gréckeho dlhu.

„Je to summit o najväčších výzvach, ktorým Európa čelí,“ povedal predseda Európskej rady Donald Tusk. Sedemnásťhodinové rokovanie v Minsku zapríčinilo neskorší štart stretnutia. Európski lídri sa so znením mierovej dohody zoznamovali až tesne pred rokovaním v Bruseli. Často u nich prevládla opatrnosť či dokonca skepsa.

Ukrajinský prezident Petro Porošenko v Bruseli naznačil, že s výsledkom nočného vyjednávania nie je úplne spokojný. Musel čeliť ruskej požiadavke, aby zastavanie paľby prišlo až po 70 hodinách. Teritoriálna integrita Ukrajiny by však mala byť zachovaná.

Kyjev má teraz 30 dní na to, aby prišiel s návrhom špeciálneho štatútu pre oblasti pod kontrolou separatistov. Ťažké zbrane odtiaľ majú zmiznúť do 14 dní.

Súčasťou dohody je prepustenie zadržanej ukrajinskej pilotky Nadie Savčenkovej aj amnestia pre všetkých bojovníkov na oboch stranách. Či sa to bude týkať aj ľudí, ktorí sú zodpovední za zostrelenie letu MH17, nie je zatiaľ jasné. Nemecká kancelárka Angela Merkelová na túto otázku nechcela odpovedať.

„Navrhnuté opatrenia môžu vyvolávať ešte veľké množstvo nervozity,“ myslí si slovenský premiér Robert Fico. Podľa neho je možné, že sa obe strany konfliktu pokúsia využiť trojdňový odklad prímeria na nové územné zisky. Ak v nedeľu nedôjde k zastaveniu paľby, začne sa vlna dodávok zbraní na Ukrajinu, obáva sa predseda vlády.

„Dnes sa nám na rokovaní Európskej rady trošku rozviažu ruky. Nebude potrebné aby sme postupovali v diskusii o sankciách alebo nejakom inom postupe. Teraz je povinnosťou Európskej únie tento proces maximálne podporiť a napomáhať tomuto procesu,“ povedal.

Federica Mogheriniová vyhlásila, že únia bude hľadať praktické nástroje na uskutočnenie nového mierového plánu. Na summit údajne prišla s niekoľkými konkrétnymi opatreniami, ktoré EÚ použije pri implementácii a monitorovaní.

Grékom nedarujeme ani euro

Pre nového gréckeho premiéra Alexisa Tsiprasa to bol prvý summit. Grécki novinári zmerali, že na ňom absolvoval historické 15 sekundové stretnutie s Angelou Merkelovou. David Cameron sa údajne na stretnutie s Tsiprasom tešil, pretože spor Grécka s úniou ovplyvňuje aj britskú ekonomiku.

Predsummitové rokovanie Euroskupiny skončilo bez dohody. Na ďalšiu schôdzku ministrov financií eurozóny si majú Gréci pripraviť zoznam styčných bodov svojich požiadaviek a súčasného záchranného programu.

Tsipras na úvod Európskej rady zaujal vyhlásením, že chce riešiť humanitárnu krízu v Európskej únie. Následne kritizoval úsporné opatrenia, avizoval koniec Troiky, no ďalšie rokovania s Komisiou, Medzinárodným menovým fondom a Európskou centrálnou bankou nevylúčil.

Robert Fico povedal, že Grécko na summite žiadalo o výraznú redukciu dlhu. „Myslím si, že tu narazí kosa na kameň,“ povedal premiér. „Slovensko, ale aj ďalšie krajiny v eurozóne principiálne odmietnu, aby Grécko nemuselo plniť záväzky, ku ktorým sa v minulosti dobrovoľne prihlásilo.“

„Nie je možné žiadať o úplne novú zmluvu, čo by viedlo k výraznému škrtaniu dlhu. Toto je pre nás červená čiara. Ani cent Slovensko nezaplatí pokiaľ ide o grécky dlh,“ varoval.

Denník Financial Times podvečer uviedol, že eurozóna by mohla mať v rámci EÚ vlastný rozpočet a nové inštitúcie. Odvolávajú sa pri tom na analýzu, ktorú hlavám štátov rozposlal predseda Komisie Jean-Claude Juncker.

Eurozóna neprekonala krízu takým spôsobom ako Spojené štáty, čo by mohlo svedčiť o tom, že nedokončená menová únia sa prispôsobuje oveľa pomalšie ako tá s kompletným inštitucionálnym usporiadaním,“ zhodnotila EK v dokumente, ktorý sa neskôr objavil aj na jej stránkach.

Lídri dvadsaťosmičky na neformálnom stretnutí prijali iba krátke vyhlásenie k terorizmu. V ňom navrhujú ďalšie prehlbovanie spolupráce a zadefinovali pre úniu úlohy na nasledujúcich 5 mesiacov.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA