USA a Rusko: Ctrl-Alt-Del

Lídri EÚ a USA chcú posilňovať vzťahy s Ruskom a budovať spolu novú bezpečnostnú architektúru. Viceprezident Biden je pripravený „resetovať“ americko-ruský vzťah – začať ho budovať nanovo.

Reset gombík
Zdroj: http://www.flickr.com/photos/sebastian8a/322423420/

Cez víkend sa na 45. ročníku Mníchovskej bezpečnostnej konferencii (MSC) zišlo viac ako 300 účastníkov. Medzi nimi bolo asi tucet premiérov a hláv štátov, a približne 50 ministrov.

Medzi účastníkmi jedného z najdôležitejších svetových fór o zahraničnej a bezpečnostnej politike bola tohto roku aj nemecká kancelárka Angela Merkel, francúzsky prezident Nicolas Sarkozy, poľský premiér Donald Tusk, nový americký viceprezident Joe Biden, afganský prezident Hamid Karzai a ruský prvý vicepremiér Sergej Ivanov.

Diskusie sa zamerali na kontroverzné regionálne i globálne bezpečnostné témy: transatlantické vzťahy, izraelsko-palestínsky konflikt, Irak, boj proti Talibanu v Afganistane, iránsky jadrový program, či vzťahy Ruska so Západom.

Politické otepľovanie

Európski lídri svorne zdôrazňovali, že Rusko nie je pre Európu či NATO žiadnou vojenskou hrozbou. Podľa prezidenta Sarkozyho je však „urgentne“ potrebná dôvera medzi Moskvou a Bruselom, najmä po plynovej kríze zo začiatku roka.

Americký viceprezident Joe Binden zas vyhlásil, že je čas „zresetovať“ vzťahy s Ruskom, do ktorých vnieslo napätie rozširovanie NATO na východ a plány na vytvorenie protiraketového štítu v strednej Európe.

Diplomacia a dialóg

„Prichádzam do Európy v mene novej administratívy, rozhodnutej stanoviť nový tón nie len vo Washingtone, ale aj vo vzťahoch Ameriky so svetom“, povedal Biden v prejave, v ktorom mal načrtnúť zahraničnopolitický kurz Obamovej administratívy.

Americká zahraničná politika má byť opäť riadená diplomaciou, prisľúbil viceprezident. Dal však jasne najavo, že ochota USA zapojiť sa do dialógu pôjde ruka v ruke s očakávaniami, že ich partneri budú hrať na medzinárodnej scéne väčšiu úlohu.

„Amerika urobí viac, no Amerika bude tiež od svojich partnerov viac žiadať.“ Podľa Bidena sa to prejaví hneď v dvoch aktuálnych otázkach – Guantanámo a Afganistan.

Priorita – Afganistan

Hoci viceprezident výslovne nevyzval európskych partnerov, aby do Afganistanu nasadili viac jednotiek, účastníci konferencie v Mníchove si uvedomovali, že jeho výzvy na väčšiu úlohu treba interpretovať práve týmto spôsobom. Pre prezidenta Obamu je Afganistan zahraničnopolitickou prioritou.

Osud zadržaných z Guantanáma

Konferencia bola prvou príležitosťou, na ktorej člen americkej administratívy oficiálne oznámil, že požiadajú iné krajiny, aby „prichýlili“ väzňov z tábora na Kube. Jeho zavretie prikázal nový prezident hneď prvý deň v úrade. „Potrebujeme vašu pomoc“, povedal Biden v prejave, ktorého adresátom bola očividne predovšetkým nemecká kancelárka.

Európski ministri zahraničných vecí o tejto otázke diskutovali v januári, nedospeli však k ničomu inému ako k slovným prejavom podpory. Viaceré európske krajiny však už prejavili ochotu poskytnúť prepusteným väzňom z Guantanáma azyl.

Urovnať vzťahy s Ruskom

Biden podal ruku aj Moskve, keď povedal, že „je čas stlačiť „reset“ a prehodnotiť mnohé oblasti, v ktorých môžeme, a mali by sme, spolupracovať“. Zatiaľ najväčším ústupkom je zdržanie plánov na výstavbu protiraketového systému v Poľsku a Českej republike. Oficiálne mal zabraňovať potenciálnemu útoku z Iránu, Moskva ho však brala ako ohrozenie vlastných záujmov.

Biden prehlásil, že USA budú „pokračovať s vývojom raketovej obrany“, no sľúbil „úzke konzultácie“ s ruskou stranou.

Podľa ruského vicepremiéra Sergeja Ivanova to je „veľmi pozitívny“ signál. Rusko je pripravené diskutovať o možnosti spolupráce v otázke protiraketového obranného systému.

„Ak budeme spoločne analyzovať hrozby a zistíme, že hrozba existuje, spoločne budeme problém riešiť“, povedal Ivanov.

Naznačil, že pre tento účel bude môcť byť použitý radarový systém na juhu Ruska. Súčasne však Spojené štáty varoval, že ak budú postavené v blízkosti ruských hraníc nové základne, napätie vzrastie.

Poľský premiér Donald Tusk a český vicepremiér Alexander Vondra potvrdili podporu stavbe obranného systému v ich krajinách. Podľa Tuska to bude „dôležitý element“ európskej obrany.

Paneurópsky bezpečnostný pakt

Biden zopakoval výzvy lídrov EÚ, ako prezident Sarkozy a kancelárka Merkel, aby bolo Rusko zapojené do širšej európskej bezpečnostnej architektúry.

Sarkozy použil starú víziu bývalého francúzskeho prezidenta Charlesa de Gaulla, ktorý európsky mier spájal s „Európou od Atlantiku po Ural“. Súčasný francúzsky prezident hovoril o posilnení medzinárodnej bezpečnostnej architektúry „od Vancouveru do Vladivostoku“, explicitne zapojením Ruska. Vhodným rámcom by preto mohla byť Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe. „Po plynovej kríze a kríze v Gruzínsku musí byť vytvorená nová dôvera“ medzi EÚ a Ruskom, povedal Sarkozy.

Limity priateľstva s Moskvou

Bez ohľadu na snahu radšej integrovať, než izolovať Rusko, Biden dal jasne najavo, že sa na všetkom nezhodnú“. Spojené štáty napríklad v žiadnom prípade neuznajú samostatnosť Južného Osetska a Abcházska. Odmietol tiež uznať existenciu nejakej ruskej „sféry vplyvu“. Podľa viceprezidenta bude Obama pokračovať v snahách posilniť hlbšiu spoluprácu NATO s „rovnako zmýšľajúcimi krajinami“.

Ani medzi Ruskom a EÚ to nie je očividne úplne ružové. Predseda Komisie Barroso v piatok počas návštevy Moskvy na tlačovej konferencii vyjadril obavy o stav dodržiavania ľudských práv po tom, ako boli na moskovských uliciach minulý mesiac zabití novinárka a obranca ľudských práv. „Európska verejná mienka je znepokojená nedávnymi udalosťami v Rusku, ako je vražda novinárky a obrancov ľudských práv“.

Ruský premiér Vladimír Putin reagoval očividne nahnevane. Barrosa napadol za to, že kritiku vyslovil v neprítomnosti prezidenta Medvedeva, ktorý tak nemohol reagovať.

Pozície

Šéf európskej diplomacie Javier Solana privítal „veľmi konštruktívny“ prístup americkej delegácie v Mníchove. „Je veľmi dôležité, že sme začali hovoriť rovnakou melódiou, na rovnakej vlnovej dĺžke.“

Predseda medzinárodnopolitického výboru ruskej Dumy Konstantin Kosačev v interview Bidenove slová o „potrebe načúvať partnerom“ privítal ako kontrast k Bushovmu prístupu, že „o všetkom sa už rozhodlo vopred, všetko je jasné a má sa to urobiť spôsobom, ako si myslí americká administratíva“.

Generálny tajomník NATO Jaap de Hoop Scheffer opäť vyzval na silnejšie zapojenie európskych krajín do operácie v Afganistane. Zdôraznil, že americká administratíva nečaká od Európy iba dobré rady ale aj to, že preberie nové zodpovednosti.

Poľský premiér Donald Tusk na konferencii vyhlásil, že „bez plnej dôvery nie je väčšia otvorenosť voči Rusku možná“.

Podľa amerického viceprezidenta Joe Bidena „Amerika potrebuje svet rovnako, ako svet potrebuje Ameriku“.

REKLAMA

REKLAMA