USA sa nepáči postoj Turecka voči Iránu a Izraelu

Americký prezident Barack Obama Turecko varoval, že pokiaľ nezmení svoj postoj voči Izraelu a Iránu, Spojené štáty im s veľkou pravdepodobnosťou nepredajú vojenský materiál, o ktorý žiadali.

Nové vojenské vybavenie má pritom krajine slúžiť najmä na boj proti ozbrojenej kurdskej separatistickej strane PKK, ktorá operuje na turecko– irackej hranici. Turecká vláda totiž očakáva, že po avizovanom stiahnutí spojeneckých vojsk z Iraku na konci roku 2011 intenzita útokov ešte vzrastie.

Podľa vysokopostaveného amerického úradníka však Obama tureckého premiéra Recepa Tayyipa Erdogana už upozornil, že „niektoré z činov Turecka vyvolali v Kongrese otázku, či tejto krajine stále dôverujeme ako spojencovi,“ a dodal: „Je potrebné, aby ukázali, že berú americké národno- bezpečnostné záujmy vážne,“ cituje jeho slová Financial Times.

Zdrojom znepokojenia je najmä postoj krajiny voči Iránu a Izraelu. Turecko bolo v júni tohto roku spolu s Brazíliou v Bezpečnostnej rade OSN jedinou krajinou, ktorá hlasovala proti zavedeniu sankcií voči Teheránu kvôli jeho jadrovému programu. Navyše, len niekoľko týždňov predtým podpísali Turecko, Irán a Brazília dohodu, podľa ktorej Teherán vymení 1200 kilogramov svojho nízko obohateného uránu za vysoko obohatený urán zo zahraničia, ktorý sa bude využívať v reaktore na lekársky výskum.  Výmena paliva sa má uskutočniť práve v Turecku. Krajina tiež oznámila, že bude aj napriek embargu do Iránu dodávať plyn.

Vzťahy medzi Ankarou a Tel Avivom sa skomplikovali najmä po vojenskej operácii v Gaze v decembri roku 2008, ktorá mala za cieľ potlačil palestínskych militantov a ich ostreľovanie pohraničných izraelských obcí raketami. V januári 2010 na svetovom ekonomickom fóre v Davose turecký premiér Erdogan svojho izraelského kolegu za tento krok ostro odsúdil.

Turecko navyše nedávno pohrozilo prerušením diplomatických stykov s Izraelom po tom, čo po strete izraelských námorných síl s loďami prepravujúcimi humanitárnu pomoc do Gazy zahynuli deviati tureckí aktivisti.

Podľa amerických zákonov musí vláda upovedomiť Kongres o predaji veľkého objemu zbraní a vojenského materiálu spojencom NATO– jedným z ktorých je aj Turecko- minimálne 15 dní pred jeho uskutočnením. Na zablokovanie tohto kroku by však musel Kongres prijať potrebnú legislatívu, uvádza Financial Times. Denník dodáva, že odpor Kongresu by ale mohol vládu prinútiť, aby od tohto politicky nepopulárneho kroku sama upustila.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA