Utečenci stále prúdia najmä cez západný Balkán

Tok migrantov neustáva ani po tom, čo ich zvyčajné destinácie ohlásili sprísnenie azylových pravidiel.

Do Grécka prišlo len za tento rok už vyše pol milióna migrantov. Desiatky tisíc z nich sa následne presunuli do Rakúska, Nemecka a Švédska. Ďalšie stovky tisíc čakajú v Turecku, zatiaľ čo európske vlády rozmýšľajú, ako ich zastaviť.

Podľa najnovších údajov Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) je zďaleka najpopulárnejšou vstupnou bránou do Európy západný Balkán. Podľa údajov z minulého týždňa zo 643 tisíc migrantov, ktorí prekročili Stredozemné more, do Grécka vstúpilo 502 tisíc. Cestu zo severnej Afriky do Talianska si zvolila iba pätina utečencov.

V utorok čakalo na gréckych ostrovoch na registráciu a následný presun na pevninskú časť krajiny 27 tisíc žiadateľov o azyl. Ich príchod zrejme urýchlila blížiaca sa zima a obavy z uzatvárania hraníc.

UNCHR dodalo, že 64 % žiadateľov boli Sýrčania, 22 % Afganci a 7 % Iračania. Počet mužov klesol z 80 % na 62 %, žien je približne 14 % a detí 22 %.

Integrácia

Po príchode do Rakúska sa tamojšie úrady snažia utečencov čo najrýchlejšie integrovať. V priebehu niekoľkých týždňov by na tento účel mala byť pripravený nový „sprievodca etiketou“, ktorý žiadateľov upozorní na základné črty európskej spoločnosti. Jeho vydanie ohlásila rakúska ministerka vnútra Johanna Mikl-Leitner na konferencii Rady Európy v Sarajeve.

Keďže utečenci pochádzajú z rozličných kultúr, tak by mali získať vedomosti o základoch, na ktorých stojí tunajšia spoločnosť. Po tom, čo ich začnú rešpektovať, môže začať skutočná integrácia.

Ministerka povedala, že je neakceptovateľné, aby niektorí muži neuznávali autoritu policajtky iba preto, že je žena: „Náboženstvo nesmie byť nadradené právu krajiny a slúžiť na radikalizáciu ľudí.“ Príručka nemá byť určená iba pre novoprichádzajúcich. Aj po mnohých rokoch žitia v Rakúsku zostávajú rodiny, ktoré svojim dcéram upierajú prístup ku vzdelaniu na základe zastaraných hodnôt.

Sprísňovanie azylového práva

Po zriadení tzv. hotspotov v oblastiach, kam prúdi najviac migrantov, sa diery v azylovom práve postupne uťahujú. Nemecko prijalo prísnejšie pravidlá minulý mesiac, Švédsko podobný postup zvažuje. Rakúšania tiež pripravujú nové podmienky, ktoré by mali vstúpiť do platnosti v polovici novembra.

Kľúčovým bodom novej legislatívy je skrátenie doby posúdenia štatútu azylanta z piatich rokov na tri. Vicekancelár Reinhold Mitterlehner verí, že to vyšle signál, že existujú limity, ktoré budú čoskoro vyčerpané.

Volanie po spoločnom azylovom pláne

Kritika voči úradom prúdi z viacerých strán, od opozície až po niektoré mimovládky. Výčitky smerujú k byrokratickým nákladom a k ťažkostiam s integráciou. Predstavitelia rakúskych regiónov žiadajú okrem nových pravidiel aj finančnú pomoc z Viedne. Strana zelených najnovšie prišla s predstavou, že krajina by mala azylovú politiku týkajúcu sa balkánskej cesty migrantov koordinovať s Nemeckom a so Švédskom.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA