Utečenci vraj môžu byť záhubou Schengenu

Medzi dôvody, prečo relokácia migrantov v EÚ nie je dobrý nápad, treba pridať ohrozenie Schengenu, tvrdí minister zahraničia.

Šéf slovenskej diplomacie Miroslav Lajčák nechce vidieť zavedenie povinných kvót na relokáciu migrantov ako zámienku do budúcna pre zrušenie slobody pohybu ľudí v Európskej únii.

„Nie sme proti solidarite, ale povinné kvóty nie sú riešením a nie sú vykonateľné v podmienkach Schengenu. Ak by sme súhlasili s kvótami a s tým, že budeme garantovať, že po dobu niekoľkých rokov budú títo ľudia na Slovensku, tak odtiaľ je len pol kroka k tomu, aby niekto prišiel s nápadom, že musíme monitorovať hranice a postupne ani nebudeme vedieť ako a zistíme, že Schengen kvôli tomu neexistuje.“

Sekundárna migrácia

Schémy zdieľania bremena migrácie medzi členskými krajinami, ktoré navrhla Európska komisia, sú dve: 

  • Povinná: 40 000 utečencov – núdzová relokácia z Talianska a Grécka (povinné kvóty). Ide o ľudí, ktorí "jednoznačne potrebujú medzinárodnú ochranu". Pre túto schému sa kvalifikujú utečenci zo Sýrie a Eritrey (podľa miery uznávania potreby medzinárodnej ochrany, ktorá prekračuje 75 % za rok 2014). Pre Slovensko je stanovená kvóta 1,96 percenta – 785 utečencov. Schéma sa týka 23 členkých krajín EÚ (okrem Veľkej Británie, Írska, Dánska, Talianska a Grécka).
  • Dobrovoľná: Presídlenie 20 000 utečencov z tretích, krajín, ktoré podľa UNHCR potrebujú medzinárodnú ochranu. Kúč pre prerodzdelenie by bol rovnaký ako v provom prípade.  

V prípade relokácie z Talianska a Grécka by členské štáty dostali na každú osobu 6000 eur, čo v prípade SR predstavuje 4,71 milióna eur.

Niektoré členské štáty, medzi nimi aj Slovensko, tvrdia, že nie je možné zabezpečiť aby relokalizovaný migrant zostal v krajine určenia aspoň 5 rokov, ako to predpokladá návrh. 

Európska komisia navrhuje riziko sekundárneho pohybu relokovaných osôb minimalizovať podpisom vyhlásenia, v ktorom migrant prehlasuje, že si je vedomý, že pri prekročení hraníc bude vrátený do krajiny, ktorá ho v rámci relokalizácie prijala. V žiadnom inom členskom štáte nebude mať šancu právne normalizovať svoj pobyt. Relokovaní budú len tí migranti, ktorým budú odobraté odtlačky prstov.

Rokovania pokračujú

O návrhoch Komisie budú 22. júna hovoriť ministri zahraničných vecí a vnútra, následne to bude jedna z dominantných otázok na najbližšej Európskej rade (schôdzka lídrov členských štátov EÚ), ktorá sa uskutoční 25. až 26. júna.

Medzi európskou dvadsaťosmičkou vládnu názorové rozpory. Systém relokácie utečencov z krajín, ktoré čelia najväčším náporom nelegálnych migrantov, odmietajú okrem Slovenska aj Česká republika, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Poľsko a Španielsko

FrancúzskoNemecko nie sú proti podstate návrhu, kritizujú skôr algoritmus, ktorý EK použila pre rozdelenie nelegálnych prisťahovalcov medzi členské krajiny. Okrem počtu už prijatých utečencov a miery nezamestnanosti sú ďalšími kritériami hrubý domáci produkt (HDP) každej krajiny a počet obyvateľov.

Predseda EK Jean-Claude Juncker napriek odporu týchto štátov vyhlásil, že komisia nebude meniť svoj postoj k návrhom týkajúcim sa prijímania a prerozdeľovania žiadateľov o azyl medzi štátmi EÚ. Argumentoval tým, že Európska únia má určitú zodpovednosť voči zvyšku sveta.

Blaha: Nie sme xenofóbni

„Chceme im pomôcť, ale na druhej strane si realisticky uvedomujeme, že to môže mať aj konzekvencie na slovenskú spoločnosť, ktorá je relatívne konzervatívna, a tým by to mohlo viesť k nárastu extrémizmu,“ komentoval diskusiu o utečencov pre TASR predseda výboru NR SR pre európske záležitosti Ľuboš Blaha (Smer-SD).

Slovenská spoločnosť podľa neho ešte nie je na migrantov pripravená. Ako poznamenal, ide o postupný proces, ktorý v iných západných európskych krajinách trval desaťročia. „Treba s tým pracovať a vytvárať väčší priestor pre toleranciu a otvorenosť v slovenskej spoločnosti, ale to nemôže spraviť diktát Bruselu povinnými kvótami,“

Vzniká tak podľa neho situácia, keď krajiny, ktoré nesúhlasia s povinným kvótami, sú označované za xenofóbne a rasistické.

Myslí si, že návrh Komisie nie je o solidarite s utečencami, ale s najväčšími a najbohatšími štátmi, ako sú Francúzsko a Nemecko.

„Určite sú na to pripravenejšie krajiny, ktoré majú s migrantmi dlhodobú skúsenosť, ale na Slovensku budú stratení. Aj pre nich samotných to bude utrpenie, takže namietame proti princípu internácie tam, kde nechcú byť. To nie je humánne. A keď niekto hovorí o humanizme a solidarite, tak by mal v prvom rade klásť dôraz na potreby týchto ľudí,“ uviedol pre TASR.

Šebej: Inštinktívnej obave rozumiem

Predseda zahraničného výboru NR SR František Šebej (MOST-HÍD) kvóty síce odmieta, ale tvrdí, že Slovensko sa o 785 utečencov dokáže postarať.

„Je to znak solidarity a určite to nie je také množstvo, s ktorým by sme si nevedeli poradiť," uviedol.

„Keďže tí ľudia sú už reálne v Grécku a Taliansku, tak z čisto ľudskej solidarity a morálnych dôvodov by sa Slovensko malo vedieť o nich postarať,“  myslí si napriek tomu, že podľa neho ide o ľudí, ktorí nebudú mať ambíciu zostať v SR.

Dodáva, že sa treba „rozhodne sa však postaviť proti tomu“, aby sa utečenci mechanicky prerozdeľovali, „pretože nie všetky členské krajiny sú rovnaké a nie všetky sú kultúrne pripravené na to, aby absorbovali utečencov.“

„Väčšina krajín strednej a východnej Európy vôbec nemá skúsenosti s africkými prisťahovalcami a tie kultúrne modely sú nekompatibilné," zdôraznil s tým, že slovenská diplomacia by mala dôrazne odmietnuť relokáciu ako pravidlo EÚ.

Ani Šebej nevidí za vlnou odporu voči prijímaniu utečencov len xenofóbiu. "Hoci u niektorých je to jednoznačne xenofóbny a rasistický motív, u iných je to akási úzkosť zo zmeny prostredia spôsobená nekompatibilnými komunitami. Je to inštinktívna obava, ktorej celkom dobre rozumiem.“

Myslí si tiež, že Európa nedokáže absorbovať ani uživiť obrovské masy ľudí, ktoré utekajú z Afriky pred rozvratom vo svojich krajinách a ekonomickou mizériou. Do skupiny ekonomických migrantov však nezaraďuje kresťanov zo Sýrie. „Tí utiekli zo svojej krajiny, lebo im išlo o holý život,“ tvrdí Šebej.

Analytik: Poznať očakávania

Analytik Inštitútu pre stredoeurópsku politiku (CEPI) Marián Majer myšlienku kvót síce úplne neodmieta, avšak stanovené majú byť po dôkladnom zvážení všetkých okolností a kapacít jednotlivých členských štátov.

„Lebo každý z nich má inú situáciu a vnútorné problémy,“ podotkol Majer. Myslí si, že 40 000 utečencov, o ktorých presune z Grécka a Talianska hovorí návrh Komisie, je EÚ schopná pojať v prípade, že o to majú záujem samotní žiadatelia o azyl aj členské štáty.“

Za dôležité označil aj to, aby sa zo systému relokácie nestala automatika. Vyslovil sa za dôsledný azylový systém a proces prijímania ľudí z tretích krajín. „Musia sa s nimi viesť pohovory o ich očakávaniach, čo chcú dosiahnuť, kam chcú ísť. Majú byť oboznámení s tým, čo daná krajina ponúka a aké sú podmienky na to, aby v nej zotrvali. Mali by sa určiť jasné postupy a zistiť dôvody ľudí pre ich útek. Teda, či sú to ekonomickí alebo politickí migranti. Otázkou je, či je to pri ich súčasných počtoch reálne,“ konštatoval.

 EurActiv.sk / TASR

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA