Utečenecké kvóty: V3 rozhorčili právne kroky Komisie, Klaus navrhuje czexit

Tri stredoeurópske krajiny upozorňujú, že relokácie nefungujú.

Ako premiér odovzdával českú prihlášku do Európskej únie, teraz hovorí o czexite.

„Nastal čas začať pripravovať odchod našej krajiny z Európskej únie. Je to jediná cesta, ako náš štát, ktorý sme zdedili d našich predkov a ktorý máme povinnosť ako svojbytnú entitu predať budúcim generáciám, udržať a zachrániť,“ povedal Václav Klaus podľa servera Novinky.cz.

Klaus reagoval na rozhodnutie Európskej komisie podniknúť právne kroky proti krajinám, ktoré nedodržujú utečenecké kvóty. Komisia v utorok 13. júna oznámila, že proti trom krajinám Vyšehradskej skupiny – Poľsku, Českej republike a Maďarsku – začne právne konanie. Slovensko sa mu vyhne.

Podľa Komisie tieto krajiny porušili svoje právne záväzky prijať utečencov, ktoré vyplývali z plánu EÚ z roku 2015. Cieľom tohto plánu je rozdelenie (relokácia) 160.000 migrantov z táborov v Taliansku a Grécku.

Hnev neskrývajú ani dotknuté vlády troch stredoeurópskych krajín. V Európskom parlamente sa ich zastal šéf euroskeptickej frakcie Syed Kamall (ECR).

Klaus: Česko nerozhoduje

Bývalý český premiér a prezident nechce, aby sa z Česka stala multikultúrna krajina. Hovorí o „rozhodnutí EÚ“ a „kvótach nadiktovaných Bruselom“.

Kvóty na premiestňovanie utečencov z Grécka a Talianska odhlasovali štáty v Rade EÚ. Slovensko a Maďarsko preto podali sťažnosť na Súdny dvor Európskej únie. Ten sa ešte nevyjadril.

„Odmietame argument, že musíme „byť pri tom“, že musíme byť prítomní v rozhodovaní, že musíme byť v takzvanom „tvrdom jadre“ Únie. Pri rozhodovacích procesoch v EÚ síce dnes sme, ale my nerozhodujeme,“ myslí si Klaus.

Hlas Česka je podľa neho ignorovaný a eurofondy Česko nepotrebuje a nechce.

Česko: Kvóty sú nepopulárne

Český premiér Bohuslav Sobotka v utorok 14. júna uviedol, že jeho krajina nie je ochotná zmeniť názor na plán EÚ na prerozdeľovanie migrantov.

Česká republika nesúhlasí so systémom prerozdeľovania založeného na migračných kvótach. A vzhľadom na zhoršenú bezpečnostnú situáciu v Európe a tiež na to, že systém kvót nefunguje, nebude sa doň (do systému prerozdeľovania) zapájať,“ uviedol Sobotka.

Český premiér avizoval, že jeho vláda je pripravená “dôsledne brániť svoj názor na úrovni EÚ a v príslušných súdnych inštitúciách”. Systém kvót je podľa neho u českej verejnosti veľmi nepopulárny, “oslabil dôveru občanov v EÚ” a oddialil vyriešenie migračnej krízy.

Česko malo do septembra prijať okolo 2600 utečencov, ale zatiaľ prijalo len 12, všetkých z Grécka.

Maďarsko: Komisia nás vydiera

Právne konanie Komisie voči členským krajinám, ktoré nie sú ochotné splniť nariadenie o kvótach na prerozdelenie ilegálnych prisťahovalcov, je obyčajným vydieraním.

V maďarskej verejnoprávnej televízii M1 to stredu 14. júna povedal šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó.

“Maďarsko sa tomuto rozhodnutiu vzoprie a nevpustí ani jedného prisťahovalca,” zdôraznil minister zahraničných vecí, podľa ktorého Brusel týmto právnym konaním chce odviesť pozornosť od skutočnosti, že celá koncepcia hanebne zlyhala.

„Vážna teroristická hrozba“

“O prerozdelení 120 tisíc ľudí rozhodli takmer pred dvoma rokmi, avšak v skutočnosti sa to podarilo zrealizovať iba v prípade 20 tisíc migrantov,” dodal Szijjártó.

Žiadna z členských krajín podľa neho nesplnila úplne toto nariadenie Únie, pričom niektoré krajiny vrátane Maďarska jasne deklarovali, prečo tak neurobili.

“Postojom Maďarska je, že koncepcia prerozdelenia je mimoriadne nebezpečná, pretože Európa žije vo vážnej teroristickej hrozbe. Tá je priamym dôsledkom nekontrolovaného príchodu poldruha milióna ilegálnych migrantov do Európy. Maďarsko dalo jasne najavo, že na svoje územie nevpustí žiadneho ilegálneho prisťahovalca. Nedovolíme, aby Komisia či ktokoľvek iný nám vzal právo rozhodovať, s kým chceme spolu žiť alebo koho vpustíme do svojej krajiny,” dodal maďarský minister.

Budapešť a Bratislava čakajú na súd

Právne konanie voči Maďarsku za nesplnenie povinnosti relokovať migrantov – v zmysle rozhodnutia Rady EÚ zo septembra 2015 – je nepochopiteľné, pretože v súčasnosti ešte prebieha proces v kauze utečeneckých kvót na Súdnom dvore Európskej únie.

Povedal to v stredu 14. júna v Budapešti maďarský minister spravodlivosti László Trócsányi.

Šéf rezortu justície podľa komerčnej rozhlasovej stanice Klubrádió ďalej vytýkal, že Európska komisia postihla konaním iba Českú republiku, Maďarsko a Poľsko, pričom podľa jeho vyjadrenia sú také členské krajiny Európskej únie, ktoré sa zaviazali prijať istý počet utečencov, ale napokon tak neurobili.

Maďarsko podalo žalobu vlani 3. decembra, deň po tom, ako tak urobilo aj Slovensko. Maďarský parlament 17. novembra 2016 schválil návrh zákona zaväzujúci vládu, aby sa obrátila na Súdny dvor EÚ a iniciovala zrušenie právnej normy únie o povinnom prerozdeľovaní utečencov na základe kvót.

Poľsko: Relokácia nie je dobrým riešením                                  

Hovorca poľskej vlády Rafal Bochenek dnes oznámil, že Varšava rešpektuje rozhodnutie Komisie začať právne konanie proti Poľsku a ďalším dvom krajinám, ale nesúhlasí s ním.

Hovorca poľskej konzervatívnej vlády premiérky Beaty Szydlovej dodal, že vláda od samotného začiatku tvrdí, že vynútená relokácia ľudí nie je dobrým riešením migračnej krízy.

Syed Kamall, líder Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR), tretej najsilnejšej politickej frakcie v Európskom parlamente (EP), sa dnes zastal trojice stredoeurópskych štátov.

Predseda ECR označil rozhodnutie Komisie v súvislosti s tým, že tri krajiny odmietli účasť na programe relokácií migrantov, za neopodstatnené a nerozumné.

Kamall: Prerozdeľovanie je neefektívne

“Rada a Komisia vedia od začiatku, že niekoľko členských štátov bolo proti tejto iniciatíve. Dokonca aj medzi členskými štátmi, ktoré podporili program presídľovania, boli jeho úspechy obmedzené a nedokázali účinne čeliť rozsahom krízy, pred ktorou stojí EÚ,” uviedol Kamall v správe pre médiá.

Podľa jeho slov by Komisia a Parlament ešte predtým, ako nanútia nepopulárne a neefektívne právne predpisy týkajúce sa prisťahovalectva neochotným členským štátom, mali nájsť také riešenia migračnej krízy, ktoré budú vychádzať z konsenzu a nebudú vytvárať deliace čiary medzi členskými krajinami Únie.

“Musíme samozrejme pomôcť utečencom a najzraniteľnejším osobám, čo sa však najlepšie dosiahne zlepšením podmienok v prijímacích centrách pre utečencov, urýchlením spracovávania žiadostí o azyl, uplatňovaním zásad Ženevského dohovoru, zlepšením systému návratovej politiky pre neúspešných žiadateľov o azyl, poskytovaním podpory utečeneckým táborom na bezpečných miestach v blízkosti konfliktných regiónov a poskytovaním podpory tým členským štátom, ktoré dobrovoľne prijímajú utečencov,” vysvetlil britský europoslanec.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA