V Lisabone skončil „historický“ summit NATO

Cez víkend podísali členovia organizácie strategickú koncepciu NATO. Dokument má Aliancii pomôcť lepšie čeliť hrozbám 21. storočia ako terorizmus, či kyber terorizmus. Podľa odborníkov sa stretnutie nieslo v pokojnejšom duchu ako po minulé roky. Zásluhu na tom má aj spolupráca a oteplenie vzťahov Aliancie s Ruskom.

Na summite podpísali obe strany dohodu o bilaterálnej spolupráci. Rusko sa tiež zaviazalo k spolupráci pri výstavbe protiraketového štítu v Európe a potvrdilo povolenie dodávok pre spojencov do Afganistanu cez svoje územie. „Skutočnosť, že sa s Ruskom rozprávame o spoločných hrozbách a nádej na spoluprácu s Ruskom je výnimočne dôležitý krok,“ povedala nemecká kancelárka Angela Merkelová a dodala: „Mohlo by ísť o dôkaz, že Studená vojna sa konečne skončila,“ cituje jej slová New York Times.

Podobne optimistický vo svojich vyjadreniach bol aj americký prezident Barack Obama, ktorý pri tejto príležitosti uviedol: „Vidíme Rusko ako partnera, nie ako nepriateľa“. Jeho ruský kolega Dmitry Medvedev však dodal, že musí ísť o „plnohodnotné strategické partnerstvo“ a nie len pokývanie hlavou Rusku v prípade, že sa Spojené štáty na niečom dohodnú. Summit zároveň označil za „historický“, a to práve kvôli zmiereniu dvoch rivalov z čias Studenej vojny.

Ratifikácia START ohrozená

Summit sa však podľa českého ministra obrany Alexandra Vondru niesol aj v znamení „intenzívneho lobovania u členov americkej administratívy, aby si získala podporu pre ratifikáciu“ strategickej dohody START, ktorá má znížiť jadrové vybavenie oboch krajín. Po nedávnych voľbách v Kongrese, kde si výrazne posilnila Republikánska strana totiž hrozí, že sa nepodarí splniť pôvodný termín podpísania dokumentu do konca tohto roka.

Americký prezident na tlačovej konferencii opätovne vyjadril podporu dohode a uviedol, že jej neschválenie by mohlo mať pre Spojené štáty negatívne dopady. Zároveň podčiarkol, že práve „nesmierna pomoc Ruska pomohla uvaliť na Irán sankcie, ktoré sú tvrdšie ako kedykoľvek predtým“ a tiež skutočnosť, že cez krajinu vedie cesta, ktorou NATO zásobuje svoje vojská. „Je mnoho oblastí bezpečnosti, kde s Ruskom spolupracujeme a bolo by preto hlbokým omylom, aby sme opäť skĺzli do nedôvery v dôsledku neschopnosti ratifikovať dohodu“.

Afganistan a rok 2014

Jednou z hlavných tém dvojdňového (19.-20. novembra) v Lisabone bola práve vojna v Afganistane a stanovenie spoločného postupu a konkrétnych krokov v tejto oblasti. Obama uviedol, že podľa dohody sa americké vojská začnú z krajiny sťahovať už v júli budúceho roku a potvrdil, že v roku 2014 by už mali mať afganské bezpečnostné zložky kontrolu nad svojou krajinou.

Americký prezident zároveň zdôraznil, že „Afganistan nie je len americkou bitkou. Dopĺňa nás koalícia vedená NATO zložená zo 48 krajín s viac ako 40 tisíc vojakmi zo spriatelených a partnerských krajín“. Pri tejto príležitosti privítal rozhodnutie Kanady zotrvať v Afganistane dlhšie aj napriek pôvodnému rozhodnutiu stiahnuť svoje vojská na budúci rok. Podobne reagovali aj TalianskoVeľká Británia.

Afganský prezident Hamid Karzaj a generálny tajomník NATO Anders Fogh- Rasmussen pri tejto príležitosti podpísali dohodu, ktorá garantuje, že napriek znižovaniu prítomnosti zahraničných bojových zložiek v Afganistane v priebehu nasledujúcich štyroch rokov spojenci nenechajú Karzajovu vládu čeliť a bojovať opustenú proti povstalcom hnutia Taliban, uvádza Washington Post.

Spolupráca NATO má byť efektívnejšia

Obama zároveň pripomenul, že stále platí článok 5 zmluvy NATO, že útok na jedného člena je útokom na všetkých. „A na zaistenie toho, aby mal tento záväzok zmysel sme sa dohodli na modernizácii našich konvenčných síl a vytvorení vojenských kapacít, ktoré potrebujeme na obranu našich krajín,“ uviedol americký prezident vo svojom prejave.

Členské štáty sa tak dohodli na investíciach do technológií, ktoré im pomôžu vysielať svoje vojská a operovať spoločne efektívnejšie ako doteraz. Jedným z nástrojov na zvýšenie obrany má byť aj už spomínaný protiraketový štít v Európe.

Podľa amerického prezidenta bude Aliancia zároveň pracovať na vytvorení podmienok, ktoré povedú k zníženiu jadrových zbraní vo svete. Rovnako však zdôraznil, že „pokiaľ budú tieto zbrane existovať, ostane NATO nukleárnou alianciou a Spojené štáty si zachovajú bezpečný a efektívny jadrový arzenál“.

Summit USA– EÚ

Počas druhého dňa summitu NATO (20. november) sa zároveň uskutočnilo stretnutie najvyšších predstaviteľov EÚ s americkým prezidentom. Obe strany sa počas neho zaviazali k podpore zamestnanosti a rastu, odstráneniu netarifných bariér v transatlantickom obchode, či k vytvoreniu spoločných noriem pre budúce elektrické autá a k zahájeniu pracovnej skupiny pre oblasť bezpečnosti na internete.

Ako počas prejavu spomenul Obama, „mohlo by sa zdať, že summit EÚ- USA bol menej zaujímavý ako ostatné stretnutia, ale to len preto, že sa takmer na všetkom zhodneme“.

Najbližšie sa summit Aliancie uskutoční v roku 2012 práve v Spojených štátoch.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA