V Turecku sa začali rozhovory o spornom jadrovom programe Iránu

V stredu 25. apríla 2007 sa stretli hlavný iránsky vyjednávač Alí Laridžání a vysoký predstaviteľ EÚ pre SZBP Javier Solana. Ako sa očakávalo, toto stretnutie v tureckej Ankare zatiaľ neprinieslo žiadny zásadný prielom. Nie je ale vylúčené, že nedôjde k dohode počas nadchádzajúcich týždňov, kedy by mali rozhovory pokračovať.

irán
Zdroj: Tam Turse, www.creativecommons.org

Pozadie

Iránsky jadrový program bol odštartovaný už v 50-tych rokoch za výdatnej asistencie USA. V tom období sa dostáva k moci pro-západne orientovaný šáh Muhammad Réza Pahlaví. V roku 1957 bol Irán vnímaný ako stabilný štát, ktorý by nemal pre Západ predstavovať z hľadiska vývoja jadrových technológií hrozbu. V roku 1968 sa Irán stal signatárom Zmluvy o nešírení jadrových zbraní (NPT). V tomto čase šáh Pahlaví vydal program, na základe ktorého malo byť do roku 2000 postavených do 23 jadrových elektrární.

Irán je sporným štátom v očiach medzinárodného spoločenstva už od konca 70-tych rokov. Iránska islamská revolúcia (1979) vyvolala znepokojenie nielen vo svete, ale aj v okolitých islamských krajinách. Svojho času bol jedným z bojovníkov proti vývozu islamskej revolúcie do regiónu aj iracký diktátor Saddám Husajn.

Irán po prevrate dočasne opustil svoje jadrové ambície. Avšak v roku 1983 nová islamská vláda informovala Medzinárodnú agentúru pre atómovú (IAEA) energiu, že bude vo vyvíjaní jadrových technológií pokračovať. Spočiatku IAEA prisľúbila krajine technologickú pomoc a zabezpečenie dodávok obohateného uránu. Pod tlakom USA však IAEA svoju pomoc odvolala. Z pomoci Iránu sa okrem USA stiahli aj iné krajiny, napríklad Francúzsko, Švédsko, Španielsko alebo Belgicko.

Čo sa týka sporného jadrového programu v dnešnej dobe, medzinárodné spoločenstvo, najmä USA a západná Európa, majú obavy, že by vývoj jadrových technológií mohol byť zneužitý na výrobu zbraní hromadného ničenia.

USA už v roku 1996 prijali tzv. „Iran Sanction Act,“ teda zákon zakazujúci americkým firmám investovať na území Iránu pod hrozbou sankcií. V roku 2006 bol tento zákon znovu predmetom diskusií, ktorých výsledkom bolo ešte jeho väčšie sprísnenie.

Koncom roka 2006 dostali sankcie aj podobu medzinárodne záväzného práva. Bezpečnostná rada OSN jednomyseľne schválila rezolúciu č. 1737 zakazujúcu dodávky špecifických jadrových materiálov a technológií Iránu. 24. marca 2007 schválila BR OSN dodatočné sankcie voči krajine.

Čo sa týka vzťahov EÚ (resp. jej členských štátov) a Iránu, už v minulosti prebehlo viacero bilaterálnych a multilaterálnych rokovaní, ktorých témou bola práve táto otázka. Na úrovni Spoločenstva zastával európske záujmy Vysoký predstaviteľ pre SZBP Javier Solana. Ani jedno zo stretnutí však neprinieslo (výraznejší) úspech. V apríli 2007 ministri zahraničných vecí EÚ pritvrdili sankcie voči islamskej republike.

Otázky

V stredu 25. apríla 2007 sa stretli hlavný iránsky vyjednávač Alí Laridžání a vysoký predstaviteľ EÚ pre SZBP Javier Solana. Solana ešte v pondelok 23. apríla povedal, že situácia je „dostatočne zrelá“ na ďalšiu schôdzku s Iránom, ale netreba očakávať, že tento fakt bude zárukou jej úspechu.

Stretnutie sa uskutočnilo v tureckej Ankare na pozvanie tureckej vlády, čím sa odštartovali niekoľkodňové rozhovory. Solana zhodnotil stretnutie slovami: „Zúčastnili sme sa konštruktívneho pracovného obedu a taktiež poobedňajšieho stretnutia. Zamýšľame pokračovať v rozhovoroch zajtra ráno a dúfame, že budeme pokračovať aj v nasledujúcich týždňoch.“ Solana na rozhovoroch reprezentuje primárne 5 stálych členov BR OSN a Nemecko. Laridžání bol rovnako optimistický: „Vymenili sme si názory k rôznych otázkam, vrátane iránskeho jadrového programu. Na stole už máme nejaké návrhy. Dúfame v pokračovanie rozhovorov počas nasledujúcich dvoch týždňov.“

Rozhovory pokračovali aj dnes, 26. apríla 2007. Pokladajú sa za doteraz najvýznamnejšie úsilie o prelomenie medzinárodnej „blokády“ Iránu, ktorá trvá už takmer 7 mesiacov. Irán stále trvá na tom, že svoj program vyvíja výlučne s mierovými ambíciami a bude použitý pre civilné účely. EÚ a USA na druhej strane cítia hrozbu jeho zneužitia pre vojenské ciele. Solana dnešné doterajšie stretnutie okomentoval slovami: „Skutočnosť, že sme opäť spolu, je signálom dôležitého vývoja.“ Laridžání bol aj dnes vo svojich vyjadreniach značne optimistický: „V niektorých oblastiach sa približujeme k jednotnému pohľadu.“ Podľa jeho slov je cieľom stretnutia a rozhovorov nájsť také stanovisko, ktoré by sa dalo označiť za „spoločné.“

Laridžání by sa mal počas svojho pobytu v Turecku stretnúť aj s tamojším premiérom Recepom Tayyipom Erdoganom, ministrom zahraničných vecí a rovnako aj s prezidentom Sezerom, ktorému onedlho skončí funkčné obdobie.

Nedávne vyjadrenia iránskeho prezidenta Mahmúda Ahmadínedžáda o tom, že iránsky jadrový program nebude zastavený, aj keby boli prijaté desiatky ďalších sankcií, sťažujú vyhliadky na zásadný prielom v rokovaní a nájdenie spoločného stanoviska.

Na svete je však aj ďalšia hrozba, ktorá môže mať rovnako negatívny dopad na priebeh rokovaní. Muhammad Baqer Zolghadr, štátny tajomník iránskeho ministerstva zahraničných vecí pre otázky bezpečnosti, povedal, že ak bude na Irán zaútočené, dokáže sa brániť a zasiahnuť americké záujmy v širšom regióne a rovnako aj Izrael: „[..] dokážeme odpáliť desiatky tisíc rakiet každý deň.“ Iránske rakety Šaháb-3 sú údajne schopné doletu približne 2000 km a mali by tak byť schopné bez väčších problémov zasiahnuť Izrael alebo americké vojenské posádky v oblasti Perzského zálivu.

Ďalšie kroky

  • Očakáva sa, že by rozhovory budú pokračovať aj v priebehu nasledovných týždňov. Solana v tejto súvislosti povedal: „Nedokážeme robiť zázraky, ale snažíme sa otázku jadrového programu posúvať vpred.“

REKLAMA

REKLAMA