V4 ďalej komplikuje dohodu EÚ o utečencoch

Pred dnešným rokovaním ministrov vnútra EÚ a zajtrajším summitom lídrov sa šéfovia diplomacií krajín V4 stretli v Prahe.

Včerajšie (pondelok, 21. júla) stretnutie ministrov zahraničných vecí krajín V4 v českom hlavnom meste inicioval luxemburský minister zahraničných vecí Jean Asselborn. K piatim ministrom sa pridal aj šéf lotyšskej diplomacie Edgars Rinkēvičs.

Rokovanie nezmenilo nič na pozícii stredoeurópskych krajín, ktorá predovšetkým odmieta povinné kvóty na prerozdelenie 160 000 utečencov tak ako to navrhuje Európská komisia. Slovenský minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák však povedal, že schôdzka bola dobrou príležitosťou na vzájomné pochopenie sa.

Podľa neho je škoda, že k diskusii došlo až po tom, čo už sú na stole konkrétne návrhy, o ktorých by sa malo hlasovať.

Stretnutie V4 predchádzalo dnešnému rokovaniu Rady ministrov vnútra a spravodlivosti (22. septembra). V stredu (23. septembra) sa k tejto téme bude konať aj mimoriadny summit hláv štátov a vlád EÚ.

Okrem Slovenska, Česka, Maďarska a Poľska vylučujú povinné kvóty aj Rumunsko a pobaltské krajiny. V Rade EÚ sa hlasuje kvalifikovanou väčšinou, pričom tieto krajiny nemajú potrebnú blokovaciu menšinu. V politicky citlivých otázkach – akou je aj táto – však dávajú európske inštitúcie prednosť konsenzu pred hlasovaním.

Asselborn zdôraznil, že jeho úlohou je pokúsiť sa medzi štátmi dosiahnuť dohodu. O možnostiach prehlasovania odporcov kvót nechcel špekulovať.

Česko má nejasnosti

České ministerstvo vnútra včera adresovalo luxemburskému predsedníctvu v Rade EÚ právnu analýzu týkajúcu sa návrhu povinných kvót. Identifikovalo v nej tri otázky, ktoré je podľa nich potrebné pred schválením povinných kvót vyjasniť.

V analýze sa Česko pýta, prečo návrh Komisie o premiestnení utečencov do iných štátov vychádza z neúspešného projektu Eurema. V roku 2009 mal riešiť nápor migrantov na Malte, stretol sa však s neúspechom. Slovensko napríklad vtedy ponúklo, že prijme 10 rodín, kresťanov. K transferu napokon nikdy nedošlo.

Okrem toho Česko kladie otázku, ako bude technicky a právne zabezpečené nedobrovoľné premiestnenie migrantov do iného štátu. Nie je zrejmé ani to, ako im zabrániť, aby daný štát neskôr opustili. Analýza tiež upozorňuje, že nedobrovoľná relokalizácia by mohla byť v rozpore so základnými právami a slobodami.

Tretia otázka sa týka legislatívnej povahy návrhu. Podľa analýzy nie je jasné, či štát môže návrh odmietnuť alebo ho blokovať prostredníctvom svojho národného parlamentu.

Maďarsko ďalej zostruje postoj

Návrhy Európskej únie nenachádzajú odozvu ani v Maďarsku, ktoré navyše uplatňuje kontroverzné prístupy k riešeniu akútnej situácie na svojich hraniciach.

Potvrdzuje to aj zákon, ktorý v pondelok schválil tamojší parlament. Hovorí o rozmiestení armády na hraniciach a proti migrantom umožňuje použitie gumových nábojov a slzotvorného plynu.

Poslanci v utorok tiež prijali rezolúciu, ktorá z aktuálnej migračnej krízy obviňuje samotnú úniu. Podľa textu je súčasný vývoj výsledkom „nezodpovednej politiky“ predstaviteľov EÚ a „falošnej nádeje“, ktorú migrantom dávajú.

Európski liberáli navrhujú sankcie

Politická skupina ALDE v Európskom parlamente v pondelok navrhla, aby sa voči Maďarsku aktivoval článok 7 Lisabonskej zmluvy. Výzva reagovala na prijatie spomínaného zákona o nasadení armády, ako aj minulotýždňové rozhodnutie trestať ilegálne prekročenie hranice väzením.

Článok 7 hovorí o možnosti potrestať členský štát, ktorý porušuje princípy ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie a právneho štátu. Sankciou môže byť pozastavenie alebo úplne odňatie hlasovacích práv v Rade EÚ.

Takémuto trestu však musí predchádzať vypočutie pred Radou EÚ, ktorá by mala vydať členskému štátu odporúčania na nápravu svojho konania.

Liberálna frakcia Európskeho parlamentu sa Maďarsku vyhráža aktivovaním článku 7 už od roku 2010. Prvotným impulzom bolo zvolenie Viktora Orbána a ústavné zmeny, ktoré jeho vláda vďaka dvojtretinovej väčšine v parlamente prijala.

„Ako ďaleko musí Orbán zájsť, aby Komisia a Rada reagovali? Situácia sa vymyká spod kontroly. Beztrestnosť popiera vládu práva v Európe,“ povedala podpredsedníčka skupiny ALDE, Sophie In´t Veld.

Člen Výboru EP pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, Louis Michel, smeroval kritiku aj na Európsku ľudovú stranu (EPP), ktorej členom je aj Orbánov Fidesz. Vyzval EPP, aby sa od Orbána dištancovala.

„Orbán popiera naše základné hodnoty a uráža európsky projekt. Prekročil hranicu, preto musíme aktivovať článok 7,“ vyhlásil Michel.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA