V EÚ rastie strach z terorizmu

Dve tretiny Európanov považujú hrozbu terorizmu za „mimoriadne dôležitú“. Podľa prieskumu Transatlantické trendy sa stále viac Európanov a Američanov obáva islamského fundamentalizmu.

usa, transatlantické
usa, transatlantické

 

Krátka správa

Transatlantické trendy, prieskum pravidelne už päť rokov realizovaný German Marshall Fund aby „meral pulz transatlantických vzťahov“, poukázal tento rok na zhoršujúce sa vzťahy medzi oboma brehmi Atlantiku.

Až 46% Američanov si myslí, že sa tieto vzťahy za posledný rok zhoršili, 41% Európanov nevidí žiadnu zmenu. 55% Európanov by si želalo samostatnejší prístup k bezpečnostným a diplomatickým vzťahom medzi USA a EÚ. V roku 2004 to bolo 45%. Na americkej strane si zas 45% želá bližšie vzťahy, v roku 2004 to však bolo až 60%.

Názory Američanov a Európanov sú si stále bližšie v otázke hrozby terorizmu. Až 66% Európanov ju identifikovalo ako „extrémne dôležitú“, v roku 2004 to bolo len 58%. Rovnaký názor zdieľa 78% Američanovi (72% v 2004).

Islamský fundamentalizmus je na oboch stranách Atlantiku vnímaný ako „extrémne dôležitá hrozba“ – 58% Američanov (45% v 2004) a 52% Európanov (41% v 2004).

Až 56% Američanov a Európanov si nemyslí, že „hodnoty islamu sú kompatibilné s hodnotami demokracie“. Na druhej strane až 60% ľudí na oboch stranách Atlantiku súhlasí s tým, že problémom sú určité islamské skupiny, nie islam ako taký.

Slováci s Američanmi a inými Európanmi zhodujú v názore, že najzávažnejšou hrozbou v dnešnom svete je medzinárodný terorizmus. Citlivosť voči nemu od minulého roku výrazne zo 62 % v roku 2005 na 68 % v roku 2006. Ľudia na Slovensku ako hrozbu stále viac vnímajú aj islamský fundamentalizmus – za „mimoriadne závažnú hrozbu“ ho považuje 40 % opýtaných.

Minuloročný výskum zaznamenal oproti roku 2004 mierny nárast pozitívnych názorov na Spojené štáty, ich medzinárodnú politiku a líderské postavenie. V tomto roku sa zistenia za Slovensko vrátili na úroveň roku 2004. Zahraničnú politiku G.W. Busha schvaľuje 23% opýtaných (minulý rok 35%) vedúcu rolu Spojených štátov považuje za žiadúcu 19% opýtaných (v 2005 to bolo 33%). Aj celkové pocity voči Spojeným štátom ako krajine sú o niečo menej priaznivé ako vlani.

Slováci vnímajú EÚ vo všeobecnej rovine pozitívne, menej jednoznačná je podpora pre konkrétne politiky a kroky. Priaznivejšie než Slováci vnímajú EÚ zo skúmaných krajín len Španieli a verejnosť dvoch budúcich členov – Bulharska a Rumunska. Na druhej strane podpora pre silné postavenie Európskej únie je na Slovensku nižšia ako je európsky priemer (50% voči 76%). To isté platí i pre niektoré ďalšie kroky posiľňujúce EÚ ako medzinárodného aktéra (napr. zriadenie postu ministra zahraničných vecí EÚ (48% pri 65% priemeru EÚ).

Výskum zaznamenal klesajúcu podporu pre NATO v Európe, rovnaký trend sa ukazuje aj na Slovensko. Kým minulý rok NATO považovalo za potrebné 53 % opýtaných, v tomto roku to bolo 45 %.

Nové a budúce členské štáty EÚ zaradené do výskumu – Poľsko, Slovensko, Bulharsko a Rumunsko – nepredstavujú vnútorne homogénny názorový blok. Napr. podiel Poliakov (70 %) a Rumunov (66 %), ktorí podporujú silné vedúce postavenie EÚ v medzinárodných záležitostiach sa približuje európskemu priemeru na úrovni 76 %, zatiaľ čo v Bulharsku (56 %) a na Slovensku (50 %) je percentuálny podiel nižší. Poľsko (40 %) a Rumunsko (42 %) tiež vykazujú nadpriemernú podporu pre medzinárodnú politiku prezidenta Busha, zatiaľ čo Bulharsko a Slovensko sa približujú európskemu priemeru na oveľa nižšej úrovni.

REKLAMA

REKLAMA