Víťazstvo demokratov v USA – čo znamená pre EÚ?

Víťazstvo demokratov v kongresových voľbách vyvolalo v Európe očakávanie lepších transatlantických vzťahov, niektorí komentátori sú však menej optimistickí. EurActiv prináša prehľad reakcií.

Pozadie

Republikánska strana prezidenta Georga Busha stratila vo voľbách 7. novembra väčšinu v Snemovni reprezentantov i v Senáte – v oboch komorách Kongresu. Hlavnou príčinou porážky bola frustrácia zo situácie v Iraku a nesúhlas s irackou politikou administratívy. Biely dom reagoval na stranícku porážku ponúknutím rezignácie ministra obrany Donalda Rumsfelda, považovaného v súčasnosti za najkontroverznejšiu osobu v Bushovej administratíve. Prezident tiež prisľúbil konštruktívnu spoluprácu s novou väčšinou v Kongrese.

Porážka Republikánskej strany vyvolala medzi komentátormi aj otázniky ohľadom výsledku budúcich prezidentských volieb (2008).

Otázky

V Európe boli reakcie politických lídrov a médií väčšinou pozitívne, vyjadrovali vieru v zlepšenie transatlantických vzťahov. Experti na politiku USA však varujú, že nové prerozdelenie síl nemusí mať tak výrazný dopad, ako mnohí očakávajú, najmä s ohľadom na prezidentské voľby už o dva roky.

Pozície

Predseda Komisie José Manuel Barroso nový Kongres vyzval, aby s EÚ spolupracoval na znovuotvorení rokovaní vo WTO (kolo z Doha). Komisár pre obchod Mandelson prostredníctvom svojej hovorkyne podčiarkol, že využije kontakty s lídrami v Kongrese na oživenie globálnych obchodných rokovaní.

Jacob Weisberg vo Financial Times je však menej optimistický. „Slobodný obchod je skutočnou obeťou volieb“, píše editor Slate.com. Weisber varuje pred „novými ekonomickými nacionalistami“ v demokratickej strane, ktorí sú „proti slobodnému obchodu, globalizácii a akémukoľvek druhu umiernenej imigračnej politiky“.

Editoriál toho istého denníka je o niečo pozitívnejší a voľby nazýva „veľmi dobrým dňom pre americkú demokraciu“. Článok pokračuje: „Američania konečne vzali na zodpovednosť republikánske vedenie… pre jeho nekompetentnosť a nerešpektovanie zákonov.“ Editor však tiež varuje, aby sa novozvolení demokrati zdržali pred „skláňaním sa pred populistickejšou časťou voličskej základne“ a aby namiesto toho ukázali „víziu a štátnictvo, ktoré obnoví sebadôveru a reputáciu krajiny“.

Timothy Garton Ash v komentári pre The Guardian označil 7. november za „začiatok konca – a koniec začiatku“. Je to podľa neho koniec „unilaterálneho, polarizujúceho štýlu zahraničnej politiky“ Bushovej vlády a začiatok „nového boja, pre ktorého koniec ešte nemáme všeobecne akceptované meno“. Odteraz, tvrdí T. Garton Ash, „bude musieť byť americká zahraničná politika viac dvojstranícka doma a multilaterálna navonok“.

Laurent Mauriac v blogu „A l’heure americaine“, v elektronickej verzii denníka Liberation, je menej presvedčený, že víťazstvo demokratov otvorilo dvere straníckej výmene na poste prezidenta v roku 2008. Argumentuje slabosťou Demokratickej strany (nedostatok skutočného jednotného programu, vnútorné rozdiely) a silou George W. Busha. „Možno uvidíme iného Busha“, hovorí Mauriac s odkazom na predchádzajúce skúsenosti Busha na pozícii guvernéra Texasu, kde tiež spolupracoval s demokratickou legislatívou. „To môže viesť k úspešnému zavŕšeniu mandátu“, tvrdí autor.

Christian Wernick nazval voľby v nemeckom Süddeutsche Zeitung výsledky volieb „víťazstvom pre demokraciu“. Bush bude musieť rešpektovať vôľu amerických občanov a stiahnuť jednotky z Iraku tak rýchlo, ako to bude možné. Je to „faktický koniec Bushovej doktríny“, tvrdí Wernicke.

Ľavicovo orientovaný Frankfurter Rundschau je menej presvedčený, že môžeme očakávať zmenu irackej stratégie. „Neexistujú alternatívy“, píšu noviny. V súvislosti so situáciou v Afganistane, kde skupiny pôsobiace pod značkou obnoveného Talibanu získavajú kontrolu nad stále väčším územím, nemecký denník očakáva, že väčšiu zodpovednosť budú musieť prebrať európske krajiny.

 
Tón článku Braňa Ondrášika v denníku SME udáva už názov: Bush už nebude nikdy ako predtým. Kongres kontrolovaný demokratmi je pre Busha novou skúsenosťou, prezidentovi sa nepodarilo zabrániť tomu, aby sa voľby stali „referendom o Iraku“. Následky na zahraničnú politiku zhŕňa Ondrášik slovami: Kongresové voľby oslabili prezidenta aj v zahraničnej politike. Jeho slovo už nebude mať takú váhu ako pred utorňajšou nocou, obzvlášť v otázkach Iraku, vojne proti medzinárodnému terorizmu, Guantánama. Aj keď nekandidoval, stratil mandát amerických voličov. Vodcovia typu Vladimira Putina takýto signál neprehliadnu.“

Nádej vyjadrili ja viacerí európski politici. V tlačovom vyhlásení Strany európskych socialistov sa píše o nádeji na „novú éru väčšej spolupráci a porozumenia medzi USA a EÚ“. Predseda SES Poul Nyrup Rasmussen povedal: „Som nadšený možnosťami novej diskusie – a nového smeru – v otázke Iraku, Blízkeho východu, širšej vojny proti terorizmu, ale aj v iných globálnych otázkach, ako chudoba, AIDS, klimatické zmeny a svetový obchod.“

Europoslanec Miroslav Mikolášik (EPP-ED) hodnotí dôležitosť víťazstva demokratov skôr skepticky. Pre denník SME povedal: “Došlo k obyčajnej výmene, ako sme toho svedkami v Európe. Republikáni mali dvanásť rokov prevahu v Kongrese. Voliča v USA lákali peknými heslami. Tak, ako to u nás robil Fico, tam to robili demokrati.”

Ďalšie kroky

  • EurActiv.com privíta ďalšie reakcie na výsledky volieb v USA. Príspevky môžete posielať na adresu letters@euractiv.com (maximálna dĺžka 300 slov) v anglickom, nemeckom alebo francúzskom jazyku.

REKLAMA

REKLAMA