Východná Európa preteká o funkciu šéfa OSN

Na post nového generálneho tajomníka OSN majú dvaja slovenskí kandidáti veľkú konkurenciu. Najmä medzi ženami.

Budúci rok bude OSN obsadzovať „najťažšie pracovné miesto na svete“. Tak sa o poste generálneho tajomníka tejto organizácie vyjadril Nór Trygve Lie. Vedel o čom hovoril, na čele tejto organizácie stál ako prvý v rokoch 1946-1952.  

V rámci neformálnej praxe regionálnej rotácie kandidátov by mal budúci generálny tajomník pochádzať z krajín východnej Európy. V hre o tento post je aj Slovenská republika.

Záujem stať sa novým generálnym tajomníkom OSN netají minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák a tiež bývalý šéf diplomacie Ján Kubiš, ktorý má aj priame skúsenosti s prácou v OSN. Od januára 2012 do septembra 2014 bol osobitným predstaviteľom generálneho tajomníka OSN pre Afganistan a šéfom Asistenčnej misie Spojených národov v Afganistane (UNAMA).

Mandát súčasného šéfa OSN Pan Ki-muna vyprší v decembri 2016. Výberový proces je do veľkej miery nedemokratický a spolitizovaný. Jeho podstatnú časť má v rukách Bezpečnostná rada a deje sa za zatvorenými dverami. Následne sa kandidát predloží na schválenie Valnému zhromaždeniu. 

Prevláda konsenzus o tom, že Pan Ki-muna má nahradiť Európan. Keďže západná Európa už mala troch zo siedmych generálnych tajomníkov, rad by mal byť na regióne východnej Európy.

Veľký záujem

Záujem diplomatov a politikov v regióne o tento post je ale veľký. Ambíciu uchádzať sa o funkciu generálnej tajomníčky opätovne potvrdila chorvátska ministerka zahraničných vecí Vesna Pusičová. Uviedol to v nedeľu bulharský spravodajský server novinite.com.

Britský denník The Independent ešte koncom mája informoval, že šéfka chorvátskej diplomacie má dobrú šancu a to aj vďaka tomu, že rastie tlak podporiť kandidatúru vôbec prvej ženy na čelo OSN. Mnohí považujú za neprijateľné, že počas 70-ročnej histórie nemala organizácia, ktorá o sebe tvrdí, že zastupuje záujmy svetovej populácie, na svojom čele ženu.

Šesťdesiatdva ročná Pusičová má vážnu súperku v bulharskej kandidátke. Sofia už dávnejšie avizovala, že na túto funkciu navrhne šéfku Organizácie Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO) Irinu Bokovovú.

Geopolitika

Bokovej šance podporujú dobré vzťahy Bulharska s Ruskom, ktoré ako člen Bezpečnostnej rady OSN má právo veta. Boková je ostrým kritikom deštrukcie pamiatok v Iraku, Sýrii a v Mali. Za svoj reformátorský prístup k práci UNESCO si vyslúžila široký rešpekt.

Ako však začiatkom marca napísal chorvátsky denník Večernji list, skutočnosť, že UNESCO uznalo štátnosť Palestíny, môže znamenať stratu podpory zo strany USA, ktoré má rovnako právo veta.

V súvislosti s Bulharskom a hľadaním nástupcu terajšieho šéfa OSN médiá ešte uvádzajú možnosť kandidatúry eurokomisárky pre rozpočet a ľudské zdroje Kristaliny Georgievovej, ktorá v rámci exekutívy EÚ nadobudla bohaté medzinárodné skúsenosti.

Medzi možné ženské kandidátky z krajín východnej Európy na post šéfa OSN sa objavovalo aj meno litovskej prezidentky Dalie Grybauskaité. Jej šance by však boli minimálne vzhľadom na súčasnú ostrú pozíciu Litvy v rámci EÚ voči Moskve. Litva patrí medzi najvýraznejších podporovateľov európskych sankcií proti Rusku, vyzýva na oficiálny boj EÚ proti ruskej propagande a je viac ako isté, že Rusko by litovskú kandidatúru zablokovalo.

Z neeurópskych kandidátok sa spomínajú prezidentka Chile Michelle Bachelet a bývalá premiérka Nového Zélandu a súčasná šéfka rozvojového programu OSN (UNDP) Helene Clark.

Ďalší mužskí kandidáti z východnej Európy z boja tiež predčasne neodchádzajú. Medzi nimi možno nájsť Vuka Jeremiča, bývalého srbského ministra zahraničných vecí. Jemu by situáciu najmä z pohľadu USA mohol komplikovať postoj voči Kosovu. V hre je aj meno bývalého slovinského prezidenta Danilo Türka, ktorý pôsobil ako poradca generálneho tajomníka OSN pre politické záležitosti.

Prečo žena?

Podľa prieskumu britského denníka Guardian si až 92 % respondentov želá na čele OSN ženu.  

Podľa expertov  môžu priniesť do politiky špecifické kvality, najmä schopnosť vyjednávať, spolupracovať a viesť otvorenú diskusiu. Majú lepšie pochopenie pre rodové otázky a rodovo špecifické problémy, napríklad pre situáciu žien migrantiek.

Zároveň ale odborníci pripúšťajú, že ženy vo vodcovských pozíciách neprinášajú nevyhnutne „ženskejšiu“ agendu, v mnohých prípadoch sú to skôr muži, ktorí tlačia dopredu politiky rodovej rovnosti. Zhodujú sa však, že už len obsadenie ženy do tejto úlohy pomáha symbolicky a ponúka dobrý vzor.  

„Hoci žena na poste generálnej tajomníčky by bola symbolickým výdobytkom, nie som si istý, do akej miery to zaváži pre situáciu bežných žien na celom svete,“ hovorí stĺpčekár amerického New York Times Nicholas Kristof, ktorý sa venuje rodovým otázkam.  

„Videli sme, že ženy vo vedúcich pozíciách nie sú vždy pre bežné ženy víťazstvom. Na Filipínach napríklad žena-prezidentka odmietala ženám prístup k metódam plánovaného rodičovstva, zatiaľ čo muži-prezidenti to podporovali.“ V Bangladéši bola podľa Kristofa podobná situácia.

Príležitosť pre Európu

Bývalý írsky minister pre európske záležitosti Dick Roche upozorňuje, že perspektíva obsadiť post generálneho tajomníka OSN je pre región východnej Európy – ako aj pre EÚ ako takú – veľkou príležitosťou. Podľa neho to pomôže posilniť globálnu pozíciu EÚ a jej schopnosť viac vnímať vonkajší svet po období, kedy bola Európa zahltená skôr vnútornými problémami.

Je preto podľa neho nevyhnutné, aby sa EÚ vedela svojim kolektívnym vplyvom postaviť za kandidáta, ktorý bude môcť získať podporu čo najväčšieho počtu krajín.

Ktokoľvek sa v roku 2017 funkcie ujme, bude postavený pred nie príliš optimistické globálne scenáre. Do roku 2050 bude na planéte žiť o 3 miliardy ľudí viac, čo robí otázku prístupu k zdrojom omnoho výbušnejšou. Nadnárodná organizácia, ktorá podporuje mier a spoluprácu naprieč celým svetom a komunitami bude preto podľa Rocha čoraz viac potrebná.

 EurActiv/TASR

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA