Vyostrené vzťahy s Ruskom vedú Škandináviu do NATO

Fínsko by počas nadchádzajúceho summitu NATO vo Walese chcelo prehodnotiť vzťah s Alianciou. Severské médiá informovali, že o rozmiestnení jednotiek NATO na svojom území uvažujú aj vo Švédsku.

Švédska ministerka obrany Karin Enströmová dnes domáce médiá informovala, že krajina je blízko k podpísaniu dohody o vojenskej prítomnosti Severoatlantickej aliancie. „Už sme zašli veľmi ďaleko. Rozhodnutie vlády môže padnúť vo štvrtok,“ povedala pre denník Svenska Dagbladet.

Hľadanie „špeciálneho“ vzťahu

Podpis spolupráce s NATO by znamenal možnosť vojenských cvičení na švédskom území, ale v prípade potreby aj bezpečný presun pozemných, vzdušných a námorných jednotiek.

Vo Švédsku sa tak končí niekoľkomesačné obdobie špekulácií, ktoré tento krok predpovedali. Podľa Akadémie národnej obrany (Försvarshögskolan) je to predzvesťou plného členstva v Aliancii.

„K tomu, aby sa Švédsko stalo plnoprávnym členom NATO, je treba vážnu hrozbu a Rusko ju teraz predstavuje,“ hovorí vojenský stratég Magnus Christensson.

Úvahy, že by sa škandinávske krajiny mohli začleniť do NATO boli v ostatných mesiacoch časté aj vo Fínsku. Krajina Európskej únie, ktorá má s Ruskom najdlhšiu hranicu, chce svoje zapojenie do Aliancie nanovo nastaviť na summite vo waleskom Cardiffe 4. a 5. septembra.

NATO ako oslabenie

Fínsky premiér Alexander Stubb uviedol, že na začiatku septembra začne s NATO „nová kategória partnerstiev“. Stubb povedal, že Rusko na Ukrajine koná v rozpore s medzinárodnými normami a je čas, aby skoncovalo s „právom silnejšieho“.

Poznamenal, že Fíni sú už teraz viac pripravení na NATO, než krajiny, ktoré tam už sú. Bývalý veliteľ obranných síl generál Gustav Hägglund varoval, že integrácia by ich mohla dokonca oslabiť: „Spojené štáty nám poskytli prístup k vojenskému vybaveniu, ktoré nemajú ani ich spojenci. […] EÚ je ľahká váha a skrček, pokiaľ ide o vojenské kapacity.“

Noviny Helsingin Sanomat zverejnili včera prieskum, podľa ktorého má členstvo v Severoatlantickej aliancii historickú podporu verejnosti. Prezident Sauli Niinistö však chce s Ruskom naďalej udržiavať špecifický vzťah. Počas krízy na východe Ukrajiny priamo komunikoval s Vladimirom Putinom a minulý týždeň navštívil Kyjev aj Soči.

Podľa fínskych odborníkov sú tamojší vládni predstavitelia frustrovaní z úlohy, ktorú pri riešení krízy zohráva Európska únia a volajú po samostatnejšom prístupe. Plnoprávne členstvo v NATO ale považujú za nepravdepodobné.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA