Výsledky tureckého referenda nepresvedčili ani EÚ

Vláda a prezident oslavujú víťazstvo, opozícia avizovala, že výsledky nebude akceptovať.

Turci v nedeľu hlasovali o 18 ústavných dodatkoch o zmene politického usporiadania z parlamentnej republiky na prezidentskú. Podľa tureckej ústrednej volebnej komisie je výsledok tesný, no jednoznačný: prezident Erdogan sa stane hlavou krajiny s plnou výkonnou mocou a vytvorí kabinet, ktorý bude Turecku vládnuť minimálne do roku 2019.

Čítajte aj: Turecké referendum: O čo všetko ide? (INFOGRAFIKA)

Opozícia výsledok neakceptuje

Atmosféra počas nedele bola v Turecku podľa pozorovateľov, sociálnych sietí a médií pomerne napätá. Počas dňa sa navyše objavilo veľa informácií o incidentoch, videá, fotografie, ktoré dokazujú, že niektoré výsledky by mohli byť spochybniteľné.

Turkov, ale aj medzinárodné spoločenstvo zarazila najmä informácia Ústrednej volebnej komisie (YSK) tesne po zatvorení volebných miestností, že pri sčítavaní hlasov bude brať do úvahy aj tie volebné urny, ktoré nebudú komisiami riadne zalepené a vhodne opečiatkované. Podľa opozície tento postup vyvoláva ďalšie podozrenia. Webová stránka volebnej komisie bola navyše počas celého referendového večera, ale aj nasledujúci deň nedostupná.

Opozičné strany CHP a HDP už avizovali, že výsledok referenda nebudú akceptovať. Podľa nich sú obvinenia z manipulácie s hlasmi natoľko závažné, že budú žiadať prepočítanie hlasov.

„Atmosféra, ktorá viedla k referendu a všetko, čo sme v súvislosti s ním zažili, preukázali, že tento ústavný balíček je neligitímny,” uviedol hovorca strany HDP, Osman Baybemir.

Únia bude napäto očakávať ďalší vývoj

Lídri Európskej únie, vrátane predsedu Európskej rady, predsedu Európskej komisie, či vysokej predstaviteľky EÚ pre zahraničné vzťahy, komentovali výsledky referenda veľmi opatrne. Chceli počkať na vyhlásenie pozorovateľov z OBSE. „Ústavné dodatky a najmä ich implementácia budú vyhodnocované vo svetle záväzkov Turecka ako kandidátskej krajiny na vstup do EÚ a ako člena Rady Európy,” uvádza sa v spoločnom vyhlásení.

Predbežná, 14-stranová správa OBSE, ktorá bola zverejnená v pondelok, však potvrdila obavy opozície a znepokojila aj európskych predstaviteľov. Správa kritizuje už predreferendovú kampaň, pričom ju označila za neférovú. „Nedostatok rovnakých príležitostí, jednostranné informácie zo strany médií a obmedzenia základných slobôd vytvoril nerovnaké podmienky v ústavnom referende Turecka,” uvádza správa už na svojom začiatku.

Hoci bolo podľa OBSE referendum administratívne zvládnuté dobre na všetkých štyroch úrovniach volebných orgánov, „práci volebných komisií chýbala transparentnosť,” konštatuje sa ďalej v správe.

Podľa Antonia Tajaniho, predsedu Európskeho parlamentu bude dôležité, ako sa Turecko postaví k otázke znovuzavedenia trestu smrti. To, že sa téma tesne po referende znovu otvára, označil za znepokojujúce: „Trest smrti by bol pre EÚ červenou línou,” uviedol na sociálnej sieti Tajani.

Tesný výsledok a polarizovaná spoločnosť

Výsledky referenda sú veľmi tesné a potvrdzujú, že Turecko je polarizovanou krajinou, a to v mnohých zásadných otázkach: v otázke postavenia islamu, v otázke prozápadneho orientovania, v otázke celkovej identity a smerovania štátu, čo môže v budúcnosti spôsobovať problémy nielen doma, ale aj na medzinárodnom poli.

Je nepravdepodobné, že sa vzťahy s EÚ zmenia zo dňa na deň. Turecko je stále významne závislé na dobrej obchodnej spolupráci s krajinami Únie, najmä s Nemeckom a Holandskom. No vyhlásenia prezidenta počas predreferendovej kampane neveštia nič dobré: krajina sa môže otočiť Európe chrbtom ešte rýchlejšie, ako sa pôvodne zdalo.

1 Comment

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA