Vzťah EÚ – Rusko: problémy!

Po tom, ako sa vzťahy Ruska a USA dostali do najväčšieho sporu od skončenia studenej vojny, Komisia plánuje pokračovať v diskusiách, ako možno toto napätie zmierniť. Problém je aktuálny najmä po tom, čo ruský prezident Putin nedávno oznámil rozhodnutie o odstúpení svojej krajiny od Zmluvy o konvenčných zbraniach v Európe.

Putin
Vladimír Putin

Pozadie

2. mája 2007 sa zišlo kolégium komisárov na jednom zo svojich pravidelných stretnutí. Agenda schôdzky zahŕňala tentoraz aj diskusiu o vzťahoch medzi a Ruskom. Okrem iného bolo potrebné formulovať rokovacie pozície pre nadchádzajúci summit EÚ- Rusko, ktorý sa uskutoční 17.-18. mája 2007.

Impulzom pre vážnejšiu diskusiu na pôde Komisie je aj oznámenie ruského prezidenta Vladimíra Putina o odstúpení Kremľa od Zmluvy o konvenčných zbraniach v Európe (CFE). Toto rozhodnutie sa stretlo na Západe so znepokojením. Zmluva je v súčasnosti hlavným nástrojom kontroly zbrojenia v Európe. Putin spojil svoje rozhodnutie s plánom USA inštalovať súčasti národného protiraketového systému v Poľsku a v Českej republike.

Otázky

  • Oživenie studenej vojny?

Súčasné napätie medzi Ruskom a USA pripomína stav z čias studenej vojny, v ktorom stojí Európe opäť niekde uprostred.

Americká ministerka zahraničných vecí Condoleezza Rice trvá na tom, že súčasti protiraketového systému budú inštalované najmä s cieľom ochrániť USA a spojencov pred hrozbou z Iránu. Na druhej strane, ruský prezident Vladimír Putin je presvedčený, že tento americký krok je pokusom o zabezpečenie americkej nadvlády, najmä po tom, ako sa Rusko opätovne začína na svetovej scéne profilovať ako politická a ekonomická mocnosť.

  • Politika ropovodu

Pravdou je, že Rusko disponuje rozsiahlym arzenálom jadrových zbraní. Okrem toho si však Kremeľ uvedomuje, že má aj iné zdroje, odkiaľ je možné čerpať vplyv na medzinárodno-politickej  scéne po skončení studenej vojny. Krajina disponuje najväčšími zásobami zemného plynu na svete – zo známych ložísk možno na ruskom území vyťažiť až jednu tretinu celosvetových zásob. Zároveň je Rusko na 8. mieste v svetovom rebríčku dodávateľov ropy.

USA nikdy neskrývali svoju ambíciu kontrolovať svetové ropné zdroje. Toto úsilie je dnes oveľa aktuálnejšie, nakoľko je medzinárodné prostredie poznačené celkovou energetickou nestabilitou a na druhej strane rapídne rastie energetický dopyt, najmä v rozvíjajúcej sa Číne a Indii.

Rusko na druhej strane už stihlo ukázať, ako dokáže v zahraničnej politike hrať energetickou kartou a vynútiť si poslušnosť a politickú lojalitu svojich susedov.

EÚ, ktorá je na ruských dodávkach ropy a zemného plynu závislá z 25%, taktiež zakúsila bremeno moskovskej „politiky ropovodu.“ Začiatkom roka 2006 obmedzilo Rusko dodávky plynu pre plynovod prechádzajúci Ukrajinou. Dôvodom bola neschopnosť Ruska a Ukrajiny dohodnúť sa na cenách za túto surovinu (EurActiv 02/01/06).

Od tejto doby chodia lídri EÚ okolo Putina takpovediac „po špičkách“ v nádeji, že dosiahnu uzatvorenie komplexnej bilaterálnej dohody o energetickej spolupráci. Takýto dokument by poskytol členským krajinám isté záruky. Rokovania o komplexnej dohode boli ale vetované Poľskom. Šlo o odvetu za Ruskom uvalené embargo na dovoz poľského mäsa (EurActiv 22/01/07).

  • Iné problémy

Putinovo rozhodnutie o odstúpení Ruska od zmluvy CFE dáva rusko-európskym vzťahom ďalší rozmer. Doteraz boli vzťahy napäté predovšetkým kvôli nezhode v otázke podpory plánu Špeciálneho vyslanca OSN pre Kosovo Marttiho Ahtisaariho. Istú formu nezávislosti podporili ako USA, tak aj EÚ. Na druhej strane s plánom nesúhlasí dotknuté Srbsko, ktoré našlo podporu v Rusku. Kremeľ je ochotný pri hlasovaní v BR OSN využiť aj svoje právo veta, ak to bude potrebné (EurActiv 29/03/07).

Iné znepokojenie EÚ pramení zo stavu dodržiavania ľudských práv v Rusku. Ide najmä o časté obmedzovanie slobody slova. 26. apríla 2007 prijal Európsky parlament rezolúciu, v ktorej odsudzuje „zhoršovanie sa klímy pre slobodu slova.“ Zároveň nalieha na vyšetrenie vraždy Anny Politkovskej, žurnalistky a aktivistky za ľudské práva, a iných porušení ľudských práv. Okrem iných ide napríklad aj o zásah ruských bezpečnostných zložiek proti pokojnému zhromaždeniu 14.-15. apríla 2007.

Iskrí to aj vo vzťahoch medzi Ruskom a Estónskom. 29. apríla 2007 estónsky minister zahraničných vecí Urmas Paet obvinil Rusko zo šírenia lží, podnecovania nočných výtržností v hlavnom meste Tallinn, zo zabitia jednej osoby, 156 zranení a 1000 zatknutí. Pohnútkou k násilnostiam bolo rozhodnutie estónskej vlády o premiestnení pamätníka venovaného Červenej armáde. Etnický Rusi ho považovali za svoju svätyňu, no Estónci v ňom videli skôr symbol 50-ročného sovietskeho útlaku.

Pozície

Ruský prezident Vladimír Putin povedal, že plánovaný americký systém protiraketovej obrany by mal byť videný „nielen ako obranný štít, ale aj ako súčasť amerického jadrového arzenálu – nevyhnutná súčasť systému strategických jadrových zbraní.“ Rovnako sa obáva zneužitia radaru na vykonávanie špionáže nad ruským územím.  Dodal: „Nie každému sa páči stabilný, postupný rast našej krajiny. [..] Nebudeme z toho však hysterickí. Len prijmeme vhodné opatrenia.“

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov vysvetlil ruský hnev slovami: „Máme pocit, že o  všetkom sa rozhoduje už len vo Washingtone.“ Zároveň trval na tom, že takéto plány musia byť „spoluprácou od začiatku a prvý krok musí zahŕňať spoločné ohodnotenie existujúcich hrozieb a koordináciu prijatých opatrení.“

Ministerka zahraničných vecí USA Condoleezza Rice povedala, že bolo by „absurdné“ veriť povere o namierení amerického obranného štítu voči Rusku: „Rusi majú tisíce bojových hlavíc. Myšlienka, že by ste nejakým spôsobom dokázali zastaviť schopnosť Ruska zastrašiť strategickými jadrovými zbraňami iba malým počtom stíhacích rakiet, nedáva zmysel.“

Hovorca amerického ministerstva zahraničných vecí Tom Casey sa snažil atmosféru zľahčiť slovami: „Samozrejme chápeme, že jestvuje medzi nami rozdiel v otázke raketovej obrany. Myslím, že je to ale napokon predsa len bez vážnejších problémov či konfliktov riešiteľná otázka.“ Dodal, že Rusko a USA úspešne spolupracujú v mnohých ďalších oblastiach a že budú pokračovať aj v diskusiách o tejto otázke.

José Manuel Barroso, predseda Európskej komisie, povedal, že oznámenie, ktoré vydalo Rusko k zmluve CFE, „spôsobilo sklamanie.“ Zároveň dodal: „Každý suverénny štát Európskej únie má právo riešiť otázky svojej obrany spoločne s inými.“

Európski lídri zostávajú ostražití v súvislosti s návrhom USA inštalovať časti protiraketovej obrany v Európe. Zároveň mnoho európskych hlavných miest súhlasilo s tvrdením, že USA pred svojím rozhodnutím nekonzultovali Rusko dostatočným spôsobom.

Nemecký minister zahraničných vecí Frank-Walter Steinmeier: „Kľúčovou otázkou je, ako predísť špirále vzájomnej nedôvery medzi Ruskom a USA. Toto je to, čo je momentálne bezprostredným európskym záujmom.“

Ďalšie kroky

  • 17.-18. máj 2007: Summit EÚ-Rusko.

REKLAMA

REKLAMA