Vzťah s Ruskom poznačili mylné očakávania

Ukrajinská kríza bola vyvrcholením dlhodobo zhoršujúceho sa vzťahu európskych krajín a Ruska. O príčinách a následkoch úpadku hovorili odborníci na bratislavskej konferencii EU Eastern Policy: shaping relations with Russia and Ukraine.

Konferencia sa na problematiku východného partnerstva pozrela prostredníctvom troch podtém. V prvom paneli sa diskutujúci vyjadrili k budúcnosti európskych sankcií, druhý riešil vnútropolitickú situáciu na Ukrajine a tretí odborný panel skúmal vzťahy strednej Európy, Ruska a Ukrajiny v energetike.

Minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák sformuloval v úvodnom príhovore 4 zásady, ktorými by sa podľa neho mala Európska únia v súčasnej kríze riadiť.

Aj ten najťažší kompromis je lepší ako agresia, povedal Lajčák. Viac pozornosti treba venovať prevencii, aby sa následne menej využíval krízový manažment.  Protistranu je potrebné počúvať, aj keď nesúhlasíme, a prehodnotiť by sa malo aj klasické strategické myslenie.

„Vidím dôvody, prečo byť opatrne optimistický v niektorých špecifických otázkach,“ povedal minister, ktorý vydvihol tiež to, že zastavenie paľby rešpektujú obe strany. Ak sa však máme vyhnúť zmrazenému konfliktu na Ukrajine, tak voľby budú nevyhnutnosťou.

„Dnes sa nikto neodváži povedať, že s Ruskom nemáme problém,“ povedal Lajčák.

Ochladenie vzťahu s Ruskom

O budúcnosti sankčného režimu minulý utorok v Bratislave diskutovali prední odborníci na medzinárodné vzťahy. „V súčasnosti sú naše vzťahy skutočne na dne,“ uviedla Ljubov Šišelina z Oddelenia stredoeurópskych a východoeurópskych štúdií na Ruskej akadémii vied.

Podľa nej sú súčasné napäté vzťahy oneskoreným prejavom rozpadu Sovietskeho zväzu a ústupu z pozícií. Arkadij Mošes z Fínskeho inštitútu medzinárodných vzťahov pripomenul, že vzťah Európy a Ruska sa od 90. rokov stával postupne disfunkčným a paradoxne ho zhoršilo aj ruské členstvo vo Svetovej obchodnej organizácii.

„EÚ sa sama tak trochu zahnala do kúta, pretože sankcie sú formálne naviazané na úplnú implementáciu minskej dohody,“ povedal Mošes. Vysvetlil, že v skutočnosti to však nikto nepredpokladá a podľa neho k naplneniu dohody nikdy nepríde.

Ukrajinský politológ Oleksandr Suško to tiež vníma ako citlivý bod, pretože stále chýba dohoda o hraniciach, ktoré by na Ukrajine uznávali obe strany konfliktu. Aj v prípade činov však chýbajú jasne stanovené červené línie (red lines), ktoré oddelia neakceptovateľné správanie.

Kým sa na Západe aj na Ukrajine vedie polemika o tom, či Rusko upadá, alebo je na vzostupe. V Rusku na to panuje jednotný a kladný názor. Suško voľne citoval slová ruského prezidenta Vladimira Putina z Valdajského medzinárodného diskusného klubu: „Ak sa neviete vyhnúť konfrontácii, musíte zaútočiť ako prví.“ Tým sa podľa neho Rusko odlíšilo od neskoršieho obdobia Sovietskeho zväzu, kde sa aspoň v deklaratívnej rovine presadzovala zásada, že ZSSR nikdy neútočí ako prvé.

Sankcie zo strany Európskej únie nemajú zlé výsledky, povedal Kai-Olaf Lang z berlínskeho Stiftung Wissenschaft und Politik. Zdôraznil, že je to prvý krát, kedy EÚ vo vzťahu k Rusku využila negatívny stimul.

EÚ pre Rusko už nie je nevyhnutným partnerom modernizácie, ale skôr rivalom. Rusko naopak očakávalo, že pre úniu budú dôležitejšie hospodárske vzťahy než Východné partnerstvo, uzavrel Lang.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA