Wikileaks zverejnili citlivý diplomatický materiál

Na internet sa včera dostalo približne 200 tajných depeší a správ, kde americkí diplomatickí zástupcovia otvorene hodnotia a kritizujú medzinárodných politických predstaviteľov. V priebehu nasledujúcich mesiacov plánuje Wikileaks zverejniť až 250 tisíc podobných správ. Podľa Spojených štátov tým stránka ohrozuje ich vzťahy so spojencami.

Zakladateľ Wikileaks a bývalý hacker Julian Assange pred zverejnením správ varoval už dávnejšie. Americkí predstavitelia sa ho preto pokúsili presvedčiť, aby citlivý materiál, ktorý podľa ich slov ohrozí životy mnohých ľudí a prebiehajúce vojenské operácie, nepublikoval na internete. Vysokopostavený poradca na americkom ministerstve zahraničných vecí v liste zakladateľovi Wikileaks priamo uviedol, že zverejnením „riskuje životy mnohých nevinných jednotlivcov- od novinárov, ľudskoprávnych aktivistov, blogerov a vojakov až po informátorov,“ uvádza Financial Times.

Assange odmietol, na čo sa na jeho stránku snažili napojiť tisícky počítačov naraz a tak ho zahltiť. Bezúspešne. Taliansky minister zahraničných vecí Franco Frattini na zverejnenie povedal, že „pre svetovú diplomaciu je to 11. september,“ uvádza britský Guardian. Americké médiá už tejto udalosti dali názov kauza Cablegate. „Škoda, ktorú to narobí, bude nesmierna. Ide o dôvernú diskusiu medzi našimi najlepšími spojencami,“ povedal pre Washington post bývalý hlavný poradca CIA Jeffrey H. Smith.

Tajné informácie

Po tom, čo sa americkému ministerstvu zahraničných vecí nepodarilo zabrániť zverejneniu informácií, obvolávali svojich spojencov a snažili sa ich na škody pripraviť. V niektorých prípadoch volala hlavám štátov ako Nemecko, Saudská Arábia, Spojené arabské emiráty, Veľká Británia, Francúzsko, či Afganistan šéfka ministerstva Hilary Clinton osobne. Dôsledkom úniku citlivých správ sa však Spojené štáty pravdepodobne nevyhnú.

Jednou z najzávažnejších informácií, ktoré sa dostali na verejnosť je skutočnosť, že Hilary Clintonová poverila amerických diplomatov v OSN, aby „špehovali“ tamojších vysokopostavených pracovníkov a získali od nich okrem iného biometrické údaje a osobné dáta, vrátane čísiel kreditných kariet.

Uniknuté telegramy tiež uvádzajú, že niektoré arabské krajiny sú iránskym jadrovým programom znepokojené oveľa viac ako doteraz dávali najavo. Saudskoarabský kráľ Abdullah dokonca údajne na Spojené štáty v roku 2008 naliehal, aby „tomu hadovi odťali hlavu, kým je ešte čas,“ čím narážal pravdepodobne na iránske vedenie. Pohrozil tiež, že ak bude Irán naďalej pokračovať vo svojej činnosti, začnú arabské krajiny uvažovať tiež o vytvorení vlastného jadrového programu.

Nemeckého ministra zahraničných vecí Guida Westerwelleho v správe opísali ako „nepôsobivého a politicky slabého“, či ako „arogantného“ človeka, ktorý sa snaží si všetkými silami udržať svoj kult osobnosti a podľa všetkého stál práve on za tým, že Nemecko nevyslalo do Afganistanu ďalšie vojská. Americký veľvyslanec v Nemecku na zverejnenie reagoval článkom v časopise Bild, kde uviedol: „Som si istý, že priateľstvo medzi Spojenými štátmi a Nemeckom túto výzvu prekoná,“ cituje Financial Times. Nemecká kancelárka Angela Merkel sa zároveň podľa telegramov „vyhýba riziku a je zriedka kedy kreatívna.“

Ironickým a priamym označeniam neunikli ani európske hlavy štátov. Vzťah ruského prezidenta Dmitryho Medvedeva a tamojšieho premiéra Vladimíra Putina v správe označili za vzťah, kde „Medvedev je Robin a Putin Batman“. Taliansky premiér Silvio Berlusconi má zasa ku svojmu ruskému kolegovi Putinovi podozrivo blízko a javí sa „ako jeho hlasná trúba v Európe“ po tom, čo sa mu podarilo si z Ruska zaistiť lukratívne energetické kontrakty a dostal „štedré dary“. Všade ho tiež údajne sprevádza rusky hovoriaci sprostredkovateľ a podľa americkej charge d´affaires v Ríme je „neschopným a márnivým“.

Francúzsky prezident  je podľa amerického veľvyslanectva v Paríži „precitlivelý a má autoritatívny štýl osobnosti“.

Líbyjský vodca Muammar Kaddáfi si údajne potrpí na to, aby ho „všade sprevádzali korpulentné ukrajinské blondínky“. Ománsky predstaviteľ ho zároveň označil za „divného“.

Afganský prezident Hamid Karzaj si získal povesť paranoika a „extrémne slabého muža, ktorý nenačúva faktom, ale je naopak rýchlo ovplyvnený každým, kto mu príde referovať aj o tých najbizardnejších spiknutiach proti nemu.“ Očakáva sa, že tákéto hodnotenie už i tak problematický vzťah medzi Spojenými štátmi a Afganistanom ešte ochladí. Navyše, jeho nevlastného brata mnohé depeše obviňujú z korupcie.  

Irackého premiéra Nouriho al- Malikiho zasa americkí diplomatickí zástupcovia vnímajú ako „spojenca Iránu“, zimbabwianskeho prezidenta Roberta Mugabeho nazval juhoafrický minister zahraničných vecí „bláznivým starým mužom“ a izraelský premiér Benjamin Netanjahu je podľa telegramu z Káhiry „elegantný a šarmantný, ale nikdy nedodrží slovo“.

Závažnejšími skutočnosťami je však napríklad podozrenie z toho, že Severná Kórea dodala Iránu rakety, ktoré môžu zasiahnuť západnú Európu a Rusko. Severokórejský líder Kim Čong- il je však podľa uniknutých informácií „ochabnutým starým ujom“, ktorý trpí v dôsledku mŕtvice „psychickou traumou“. Na verejnosť sa dostala aj skutočnosť, že Spojené štáty a juhokórejskí diplomati diskutovali o tom ako zvládnuť potenciálny kolaps Severnej Kórei, uvádza Financial Times. Američanov zároveň údajne znervózňuje jadrový materiál v Pakistane, ktorý by sa mohol dostať do nesprávnych rúk a preto sa ho pokúšali dostať z krajiny.

Závažnou informáciou, ktorá unikla na verejnosť je tiež to, že americkí diplomati údajne ponúkali rôznym krajinám odmeny- vrátane osobného stretnutia s amerických prezidentom Barackom Obamom- výmenou za prijatie väzňov z Guantanáma vo svojej krajine. Jednou z krajín, ktorá to mala akceptovať je Slovinsko.

Rovnako závažné je zverejnenie konverzácie medzi jemenským prezidentom Alim Abdullahom Salehom a americkým generálom Davidom Petraeusom, kde Saleh naznačil, že zoberie na seba vojenské útoky proti pobočkám al- Kájdy v Jemene. „Budeme tvrdiť, že tie bomby sú naše, nie vaše,“ mal Saleh priamo povedať Petraeusovi.

Wikileaks ako teroristická organizácia?

Zverejnené telegramy, z ktorých niektoré pochádzajú až z roku 1966 a najnovšie sú len z februára tohto roku budú mať podľa veľvyslanca Washingtonu v Berlíne „priamy dosah na spoluprácu medzi vládami a preto spravia zo sveta neistejšie miesto“.

Jeden z amerických kongresmanov dokonca navrhol, aby bola Wikileaks- stránka, ktorá vznikla v roku 2007 za účelom informovania verejnosti o niektorých závažných skutočnostiach- označená za teroristickú organizáciu. To by okrem iného znamenalo, že americké banky by nesmeli na jej účet prevádzať žiadne finančné prostriedky.

Informácie sa k Wikileaks pravdepodobne dostali od 22- ročného analytika americkej vojenskej spravodajskej služby Bradleyho Manninga, ktorého už polícia zadržala.

Prednedávnom už Wikileaks zverejnila veľký objem tajných údajov o vojne v Iraku a Afganistane.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA