Z EÚ sa stane pevnosť

Vonkajšie hranice Únie by mali byť dôsledne monitorované s využitím najmodernejšej techniky. Komisia predstavila balík nových bezpečnostných opatrení.

Pozadie

EÚ dnes nemá žiadny centralizovaný systém zhromažďovania informácií o tom, kedy návšetvníci vstúpia do Únie a kedy ju opustia. Najmä, keď opustia územie EÚ z iného členského štátu, než v ktorom do nej vstupovali, sa tento údaj neregistruje.

Otázky

Podľa návrhu Komise, budú musieť všetci návštevníci prichádzajúci do EÚ poskytnúť svoje biometrické údaje – odtlačky prstov a biometrickú snímku tváre. Odoberanie údajov bude súčasťou procesu vydávania víz. Týkať sa však bude aj občanov krajín, ktorí na vstup do Únie víza nepotrebujú – Američanov a Kanaďanov. Im budú odoberané údaje pri vstupe na územie niektorého z členských krajín EÚ.

Zmyslom balíka opatrení je boj proti terorizmu, organizovanému zločinu a ilegálnej imigrácii. Zahŕňať bude komplexnú elektronickú databázu biometrických údajov. Súčasťou Európskeho sledovacieho systému (Eurosur) bude technológia na monitorovanie odľahlých oblastí a prípadného pohybu ilegálnych imigrantov. Využívať sa pri tom budú satelity s vysokým rozlíšením a lietadlá bez ľudskej posádky. Pri podobných aktivitách bude asistovať aj európska agentúra na ochranu vonkajších hraníc Frontex.

“Nemôžeme si dovoliť, aby mafia, prevádzači, pašeráci a teroristi používali lepšiu technológiu ako naša polícia”, vyhlásil Frattini. Mnoho ilegálnych imigrantov sa stane ilegálnymi až vtedy, keď im vyprší platnosť riadne vystavených víz a neopustia Úniu. Komisia odhaduje, že podiel takto postupujúcich ľudí na celkovej ilegálnej imigrácii, je viac ako polovičný.

Keď vyprší platnosť víz niekomu, koho odchod z Únie nebol zaznamený, varovný systém vygeneruje správu pre všetky členské štáty. “Únia musí využívať najpokrokovejšiu technológiu, aby zabránila ľudom zostávať v Únii ilegálne a aby zabránila teroristom dostať sa do EÚ”, hovorí eurokomisár Frattini.

Program registrovaných cestovateľov umožní, aby ľudia, ktorí cestujú do EÚ často a pravidelne prechádzali cez dôkladnú kontrolu len raz.

Všetky spomínané opatrenia sa vzťahujú na 24 štátov schengenskej zóny. Británia oznámila, že bude zvažovať, či sa k navrhovaným opatreniam pridá. Ak návrh Komisie schvália členské štáty a EP, Frattiniho odhad je, že by sa mohli začať aplikovať v rozmedzí rokov 2010 až 2015.

Pozície

Europoslanec za stranu ľudovcov (EPP-ED) Manfred Weber privítal iniciatívu Komisie: „Frattiniho balíček je dobrým krokom a posilní ochranu vonkajších hraníc.“

Šéf skupiny liberálov (ALDE) v EP Graham Watson sa obáva, že mentalita „veľkého brata“ začína ovládať Európu. „Hromadenie informácií o cestujúcich je nevyhnutné pre efektívnu kontrolu hraníc. Potrebujeme však aj prísnu kontrolu toho, kto má prístup k údajom, aby sme zaručili, že nebudú použité na iné účely.“

Europoslanec za stranu zelených Jean Lambert kritizoval balíček. Podľa neho ukrajuje z očianskych slobôd, bez toho, aby existovali dôkazy o efektívnosti navrhovaných opatrení.“

Nemecká ministerka spravodlivosti Brigitte Zypries označila návh za ďalší krok k „štátu, ktorý monitoruje očanov bez prvotného dôvodu.“

Organizácia dohliadajúca na ochranu osobných údajov, British Privacy International, silne kritizovala návrhy Komisie a tvrdí, že povedú k tomu, že sa pre zvyšok sveta stane Európa “pevnosťou”.

REKLAMA

REKLAMA