Z Trumpovho uznania Jeruzalema za hlavné mesto Izraela je znepokojený celý svet

Žiadna krajina na svete nemá svoju ambasádu v Jeruzaleme, Američania budú prví. Rusi ale údajne zvažujú podobný krok.

Americký prezident Donald Trump včera (6. decembra) podľa očakávaní vystúpil s prejavom, v ktorom formálne uznal Jeruzalem za hlavné mesto Izraela.

Otočil tak kurz takmer sedemdesiatich rokov trvajúcej politiky Spojených štátov, ktorá odmietala uznať „Sväté mesto“ za hlavné mesto štátu, ktorý vznikol v roku 1948. Jeruzalem okrem Izraela za hlavné mesto nepovažuje nijaká iná krajina na svete. Rovnako v ňom nesídli žiadna ambasáda.

Jednostranné vyhlásenie amerického prezidenta znepokojilo Európsku úniu, ale najmä moslimské národy, ktoré varujú pred obnovením nepokojov.

Trump a EÚ: Prvých 100 dní spolu

Riešiteľom konfliktu je teraz prezidentov zať

Donald Trump vo svojom prejave spomenul, že politika odmietania „uznania reality“ nepriniesla „trvajúcu mierovú dohodu medzi Izraelom a Palestínčanmi“.

„Bolo by bláznovstvom predpokladať, že opakovanie rovnakého vzorca by teraz prinieslo odlišný alebo lepší výsledok,“ uviedol americký prezident. Spojené štáty preto symbolicky presídlia svoju ambasádu z Tel Avivu do Jeruzalema, a to už o šesť mesiacov. Tento krok sľúbil Trump ešte počas prezidentskej kampane v roku 2016.

Šéfka európskej diplomacie vyjadrila znepokojenie nad krokom americkej diplomacie počas stretnutia s Rexom Tillersonom, ministrom zahraničných vecí Spojených štátov, ktorý je v týchto dňoch na návšteve Bruselu, Paríža a Viedne.

„Ašpirácie oboch strán sa majú naplniť a je potrebné nájsť spôsob, ako vyriešiť situáciu v Jeruzaleme, budúceho hlavného mesta oboch štátov,“ uviedla vo vyhlásení Federica Mogheriniová.

Tillerson, ako je v Bielom Dome známe, prišiel de facto o pozíciu hlavného vyjednávača a stratéga v otázke mieru na Blízkom východe. Proces dnes za americkú stranu vedie prezidentov zať a poradca, Jered Kushner, sám vychovávaný vo viere ortodoxného judaizmu.

Americký minister zahraničných vecí je na európskom turné

Európa ostáva v reakcii jednotná

Reakcie v podobnom duchu prichádzali aj z ďalších európskych hlavných miest. Nemecká kancelárka Angela Merkelová prostredníctvom hovorcu uviedla, že Trumpovo rozhodnutie takýmto spôsobom meniť dekády politického presvedčenia „nepodporuje“. „O postavení Jeruzalema sa dá rokovať len v rámci riešenia dvoch štátov,“ vyhlásil hovorca Steffen Seibert.

Francúsky prezident Emmanuel Macron nazval akt „poľutovaniahodným“ a vyzval o úsilie „vyhýbať sa násiliu za každú cenu“. Macron potvrdil „odhodlanie Francúzska a Európy v riešení pre dva štáty, pričom Izrael a Palestína majú existovať vedľa seba bezpečne a v mieri, a to v medzinárodne uznávaných hraniciach, pričom Jeruzalem by bol hlavným mestom oboch štátov.”

Slovenské Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí vydalo predbežne upozornenie pre občanov, ktorí sa nachádzajú alebo plánujú v krátkom čase vycestovať do regiónu Blízkeho a stredného východu a severnej Afriky. Rezort diplomacie varuje pred možnosťou demonštrácií a protestov na znak nesúhlasu s rozhodnutím administratívy Spojených štátov.

„Nie je možné vylúčiť ani útoky tzv. osamelých vlkov, predovšetkým na miestach s vysokou koncentráciou ľudí, ktoré by sa mohli preniesť aj na územie Izraela,“ uviedlo ministerstvo.

Najkritickejší je moslimský svet

Krok amerického prezidenta kritizoval aj tajomník OSN, Antonio Guterres, ktorý od začiatku svojho pôsobenia na čele úradu vystupuje proti „akýmkoľvek jednostranným opatreniam“. S negatívnym stanoviskom voči rozhodnutiu vystúpil aj čínsky prezident Xi Jinping.

Moskva podľa najnovších informácií izraelského denníka The Jerusalem Post však zvažuje presídlenie svojej ambasády do západnej časti mesta. Pozícia Ruska však nie je novinkou. Podľa vyhlásenia z apríla tohto roka totiž Kremeľ uznáva východnú časť mesta ako budúce hlavné mesto palestínskeho štátu a západnú časť za hlavné mesto Izraela.

Najkritickejšie ostávajú moslimské národy. Palestínske moslimské hnutie Hamas prostredníctvom svojho lídra Ismaila Haníjaho prízvukovalo, že toto vyhlásenie „otvorí pekelné brány“. O „rozpaľovaní ohňa“ hovoril v reakcii aj turecký prezident Recep Tayyip Erdoğan.

„Ak pán Trump hovorí:´Som silný, takže mám pravdu,´ potom sa mýli. Len ten, kto má pravdu, je skutočne silný,“ povedal Erdoğan. Turecká administratíva vyzvala americkú stranu, aby prehodnotila toto „chybné rozhodnutie“.

Irán americké vyhlásenie označuje za „provokatívne a pochabé“ a varuje, že môže vyvolať „eskaláciu hnevu“. O zrušenie rozhodnutia žiada aj Irak, ktorý už na protest stiahol aj svojho veľvyslanca vo Washingtone. „Neospravedlniteľné a nezodpovedné“ ustanovenie rozhorčilo aj Saudskoarabský kráľovský dvor.

USA opúšťajú UNESCO kvôli Izraelu

Pre Palestínčanov aj menej peňazí

Jeruzalem, najmä jeho centrum a špecifické stavby, predstavujú posvätné symboly pre moslimov, židov aj kresťanov. Trump teraz požaduje, aby bol na Staré mesto Jeruzalema vyhlásený status quo.

V súčasnosti žije v Jeruzaleme približne 850 tisíc obyvateľov, z toho vyše 61 percent sú židia. V Jeruzaleme sídli aj úrad izraelského prezident a vlády. Východnú časť mesta, kde žije prevažne moslimské obyvateľstvo, chcú Palestínčania transformovať  na centrum svojho budúceho štátu.

Snemovňa reprezentantov amerického Kongresu v utorok (5. decembra) navyše odhlasovala zásadné zníženie každoročné finančnej pomoci, ktorú vo výške 300 miliónov dolárov poskytujú palestínskej samospráve.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA