Západ je znepokojený politickou blokádou v Kosove

Kosovo ani po dvoch mesiacoch od volieb nemá vládu.

Veľká Británia, Francúzsko, Nemecko, Taliansko a Spojené štáty sú znepokojené vývinom politických udalostí v Kosove. Krajiny včera spoločne uviedli, že zodpovednosť za súčasný stav, v ktorom sa bývalá srbská provincia dostala do politickej slepej uličky, majú „vedúci predstavitelia Kosova“.

Po júnových parlamentných voľbách krajina stále nemá fungujúcu vládu.

„Sme znepokojení pretrvávajúcou politickou situáciou v Kosove,“ uvádza sa v spoločnom vyhlásení, ktoré vydali veľvyslanectvá štátov v Prištine po tom, ako sa miestny parlament opäť nedokázal zhodnúť na svojom predsedovi, a tak umožniť prezidentovi vymenovať predsedu vlády.

Kosovo je na pokraji politickej krízy

Politické stratégie

Novozvolený parlament v štvrtok opäť neúspešne hlasoval za nového predsedu, a to už po štvrtýkrát.  Zákonodarcovia z Demokratickej strany Kosova (PDK) prezidenta Hashima Thaciho, ktorá 11. júna získala vo voľbách väčšinu kresiel, sa totiž odmietli zúčastniť hlasovania rovnako, ako trikrát pred tým.

Koalícia vedená stranou PDK voľby vyhrala, no nepodarilo sa jej získať absolútnu väčšinu, ktorá by jej umožnila vytvoriť samostatnú vládu.

Ako jediná si však ponechala právo navrhnúť kandidáta na predsedu parlamentu. Zo strategických dôvodov sa tomu ale vyhýba, nakoľko verí, že sa jej podarí dosiahnuť dohodu s ostatnými stranami, a tak získať podporu pre svoju vládu.

Prezident Thaci môže navrhnúť kandidáta na predsedu vlády len po tom, ako sa parlament zhodne na svojom predsedovi. Navrhnutý premiér má na zostavenie novej vlády následne 15 dní.

Európska perspektíva

Parlament sa opäť chystá zvolať svojich členov a predsedu odhlasovať. Podľa miestnych zákonov však pre tento postup neexistuje žiadny deadline.

Päť západných krajín vyjadrilo nádej, že „vedúci predstavitelia Kosova v politike a občianskej spoločnosti prevezmú pri riešení tejto otázky vedúcu úlohu“.

Čítajte aj: Kosovo aj Srbsko musia zabrať, no v Únií sú stále vítané

„Dôležitým prvým krokom“ riešenia tohto problému má byť to, že sa „poslanci zvolení do kosovského parlamentu zúčastnia jeho zasadania,“ uvádza sa v liste.

Kosovo sa podľa neho musí zaoberať viacerými problémami, vrátane „potreby hospodárskeho rozvoja, posilnenia zásad právneho štátu, európskej perspektívy Kosova a vzťahu Kosova so Srbskom.“

“Občania Kosova si zaslúžia parlament a vládu, ktorá dokáže tieto výzvy splniť,” dodáva päť ambasád.

Slovensko Kosovo stále neuznáva

Kosovo, bývalá srbská provincia, ktorej 1,8 milióna obyvateľov tvoria najmä etnickí Albánci, je jednou z najchudobnejších krajín Európy.

Nezávislosť od Srbska deklarovalo v roku 2008, takmer desať rokov po vojne o nezávislosť v rokoch 1998 až 1999, ktorá skončila po 11 týždňových bombových útokoch proti Srbsku.

Vojna si vyžiadala 13 tisíc mŕtvych, prevažná väčšina z nich boli etnickí Albánci.

Nezávislosť Kosova uznalo dodnes viac ako 110 krajín, nie však Rusko a Srbsko. Z Európskej únie kosovskú samostatnosť neuznáva Grécko, Španielsko, Cyprus, Rumunsko a ani Slovensko.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA