Zatkli šéfa WikiLeaks

Len niekoľko dní po tom, čo stránka WikiLeaks zverejnila tajné diplomatické depeše, zatkla polícia v Londýne jej zakladateľa Juliana Assangea. Dôvodom je skutočnosť, že naňho Švédsko vydalo zatykač kvôli podozreniu zo znásilnenia. Assange obvinenia popiera.

Hovorkyňa WikiLeaks Kristinn Hrafnsson následne uviedla, že udalosť nezastaví ďalšie zverejňovanie diplomatických telegramov. Spolu ide o približne 250 tisíc správ a vo väčšine prípadov sa jedná o komunikáciu medzi americkým veľvyslanectvom v zahraničí a Washingtonom. Tie sú zverejňované postupne. 

Taliansky minister zahraničných vecí Franco Frattini zverejňovanie depeší nazval 11. septembrom pre svetovú diplomaciu. Krátko po tom, čo Assange pred pár týždňami oznámil zámer zverejniť tieto telegramy preto americké ministerstvo zahraničných vecí informovalo svojich partnerov o potenciálnych škodách a snažilo sa ich na ne pripraviť. Z telegramov okrem iného vyplynulo, že Saudská Arábia žiadala Spojené štáty o zásah proti Iránu, americká ministerka zahraničných vecí Hillary Clintonová diplomatom prikázala, aby „špehovali“ svojich kolegov v OSN, či názor, že afganský prezident Hamid Karzaj je „nedôveryhodný“ a „verí všetkým konšpiračným teóriám“.

Najnovšie WikiLeaks zverejnili informácie z telegramov, ktoré uvádzajú, že Spojené štáty pripravovali tajne s organizáciou NATO plán na ochranu pobaltských štátov pred Ruskom. Britská BBC uvádza, že podľa WikiLeaks podpísala Clintonová v januári tohto roku tajnú depešu, kde hovorí, že spojenci NATO súhlasili s rozšírením kontingenčného plánu na obranu Poľska tak, aby zahŕňal aj Estónsko, Litvu a Lotyšsko. Clintonová zároveň partnerov varovala, aby sa správy nedostali na verejnosť, keďže by mohli zvýšiť napätie medzi vo vzťahoch NATO- Rusko, najmä vzhľadom na nedávnu snahu o oteplenie vzťahov a politiku reštartu, ktorú Washington deklaroval vo vzťahu k Moskve. Ruská agentúra Interfax už citovala zdroj z ruského ministerstva zahraničných vecí, podľa ktorého je Rusko týmito informáciami „zmätené“.

Nahnevané reakcie

Následne po zahájení zverejňovania informácií sa začali ozývať nahnevané hlasy proti osobe Juliana Assangea. Americká kongresmanka Sarah Palinová o ňom povedala, že „protiamerickým hráčom s krvou na svojich rukách“. Narážala tým na skutočnosť, že podľa kritikov WikiLeaks stránka zverejnila a zverejňuje informácie, ktoré ohrozujú životy ľudí zapojených do rôznych činností na celom svete. Ozvali sa dokonca hlasy volajúce po jeho odstránení, či zatknutí.

Ako však uvádza samotný Julian Assange v článku pre austrálsky denník The Australian, ktorý ho vydal pri príležitosti zatknutia, Spojené štáty si podľa jeho slov protirečia. Na jednej strane totiž tvrdia, že  uniknuté depeše nemajú veľký význam a väčšina skutočností je i tak známa, na strane druhej však hovoria, že tým riskuje životy a ohrozuje národnú bezpečnosť. „Nemôže to byť oboje naraz. Tak ktoré to je,“ dodáva Assange.

Útok a protiútok

Austrálska vláda navyše podľa zverejnených informácií uvažuje o tom, že Assangeovi odoberie austrálske občianstvo. Niektorí Austrálčania už preto píšu tamojšej premiérke Julii Gilliard otvorený list, v ktorom tvrdia, že Assange má právo byť chránený svojou krajinou, uvádza BBC. Jeden zo signatárov listu, známy právnik Julian Burnside priamo povedal: „Čo je hlavné a najdôležitejšie, Julian Assange je austrálsky občan a nezasluhuje si, aby ho jeho krajina zradila,“ a dodal: „Julia Gillard zapríčinila, že pre Assangea je prakticky nemožné sa vrátiť späť do Austrálie, kde má právo byť. A pohrozila, že zruší jeho pas. To je nehanebný postoj.“

V posledných dňoch zároveň stránky Amazon a PayPal odstránili Wikileaks zo svojich domén. Odmietajú, že tak spravili na politický nátlak. Rovnako aj švajčiarska banka Post Finance zablokovala financie Juliana Assangea. Následne na to sa však v médiách objavila informácia, že stránky Post Finance a PayPal sa stali obeťou útoku hackerov, ktorí sú pravdepodobne prívržencami stránky WikiLeaks. Iniciatíva dostala názov Operácia odplata a ľudia v jej pozadí sľubujú, že „pôjdu po akejkoľvek organizácii, ktorá bude cenzúrovať WikiLeaks“.

Súdny proces

Podľa britských médií bude Assange postavený pred súd čo najskôr. Očakáva sa, že sa tak stane po prvý raz už dnes (7. decembra) popoludní. V prípade, že sa potvrdí platnosť zatykaču zo Švédska, súd stanoví dátum vypočutia, čo bude pravdepodobne do niekoľkých týždňov. Assange sa bude môcť vyjadriť proti tomu, aby ho vydali do Švédska.

Assange je totiž obvinený z jedného znásilnenia, jedného pokusu o nátlak a dvoch pokusov o sexuálne obťažovanie. Podľa právnika zakladateľa WikiLeaks je jeho klient pripravený očistiť svoje meno. Švédka, ktorá na Assangea podala žiadosť ale odmieta reči o tom, že ide o politický krok a trvá na svojej výpovedi. Financial Times pripomína, že švédska prokuratúra v auguste už niekoľko hodín po vydaní zatykača obvinenia zo znásilnenia stiahla. Už o takmer mesiac nato však prípad vo Švédsku znova otvorili.

Čo s WikiLeaks?

Prokurátori z amerického ministerstva spravodlivosti sa podľa denníka Guardian snažia už od júla, kedy WikiLeaks zverejnila dokumenty o vojne v Afganistane, nájsť spôsob ako proti stránke zakročiť. Hoci je však nelegálne, aby vládni predstavitelia s bezpečnostnou previerkou dali WikiLeaks tajné dokumenty, ich následné zverejnenie stránkou už taký jasný nelegálny počin nie je, uvádza Guardian. Britský denník tiež dodáva, že ministerstvo sa preto snažilo zažalovať Assangea podľa tamojšieho Zákona o špionáži, ten však nikdy nebol použitý proti niekomu, kto nelegálne získané informácie len prijal a zverejnil. Odborníci dokonca tvrdia, že tento krok by bol „právne náročný".

Internetový guru Clay Shirky zároveň na WikiLeaks zverejnil úvahu, kde Spojené štáty priamo obvinil z pokrytectva- a to najmä po tom, čo viacerí vlastníci domén odpojili Wikileaks. „Lídri z Barmy a Bieloruska, či Thajska a Ruska, majú teraz právo nám povedať: „Išli ste po doménovom mene WikiLeaks, po ich poskytovateľovi webhostingu, a dokonca ste svojim občanom odopreli možnosť dať najavo svoj protest pomocou peňažných darov, to všetko bez zatykača a všetko to bolo namierené na zahraničné objekty, jednoducho preto, že sa vám nepáči tá stránka. Ak to je spôsob, akým sa vlády správajú, my s tým môžeme tiež žiť,“ cituje jeho slová Guardian.Podľa neho tak dávajú Spojené štáty krajinám zlý príklad. 

Postoje

Zakladateľ WikiLeaks Julian Assange v článku pre austrálsky denník The Australian uvádza: „Ľudia o mne hovoria, že som proti vojne: len pre informáciu, nie som. Niekedy národy potrebujú ísť do vojny, a sú tu len vojny. Nie je však nič, čo je viac nesprávne ako keď vláda svojim ľuďom klame o týchto vojnách a potom tých istých občanov žiada, aby dali v stávku svoje životy a svoje dane pre tieto klamstvá. Ak je vojna opodstatnená, potom povedzte pravdu a ľudia sa rozhodnú, či ju podporia“.

„Bol som obvinený z vlastizrady, hoci som Austrálčan, nie americký občan.“

„Zdá sa, že právomoci austrálskej vlády sú plne k dispozícií Spojeným štátom, či už v otázke zrušenia môjho austrálskeho pasu alebo špehovania, či zastrašovania podporovateľov WikiLeaks. Austrálsky generálny prokurátor robí všetko, čo môže, aby pomohol americkému vyšetrovaniu.“

„Pentagon prehlásil, že neexistujú dôkazy o tom, že by správy WikiLeaks viedli k tomu, že by bol niekto zranený v Afganistane. NATO v Kábule pre CNN uviedlo, že nevedia nájsť ani jednu osobu, ktorá potrebuje ochranu.“

Šéf Zahraničného výboru parlamentu František Šebej pre týždenník .týždeň o Assangeovi povedal: „Ja si myslím, že ten človek je jednoducho škodná, že to, čo robí, neslúži verejnosti, nie je to služba verejnosti ako predstiera, ale je to porušovanie pravidiel a podľa mňa patrí za mreže, lebo štáty majú svoje klasifikované, to znamená utajené materiály z dobrých dôvodov,“ a dodal: „Nie preto, že by chceli niečo utajovať pred verejnosťou. Jednoducho preto, že prístup k niektorým informáciám môže ohroziť tie štáty, môže ohroziť ľudí, ktorí pracujú v teréne a tento človek a tento server neberú ohľad na nič. Čo sa týka úniku tých informácií … neprinieslo to ale vôbec nič nového, žiadne tajnosti, ktoré by odhaľovali nejaké konšpirácie… je to bežná diplomatická pošta.“

Americká ministerka zahraničných vecí Hillary Clinton uviedla: „Je to útok na medzinárodné spoločenstvo, aliancie a partnerstvá, konverzácie a vyjednávania, ktoré chránia globálnu bezpečnosť a podporujú hospodársku prosperitu,“ cituje izraelský Haaretz.

Dodala: „Životy ľudí sú tým ohrozené, ohrozuje to našu národnú bezpečnosť a podkopáva našu snahu spolupracovať s krajinami na riešení spoločných problémov.“

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA