Záväzky v rozvojovej pomoci nesplníme

Slovensko navštívil komisár pre rozvojovú pomoc Andris Pieblags. S premiérkou aj ministrom zahraničia hovoril o záväzkoch a výsledkoch EÚ v oblasti oficiálnej pomoci tretím krajinám.

Cesta komisára pre rozvoj Andrisa Piebalgsa po členských krajinách EÚ má za cieľ predstaviť „post-lisabonskú“ stratégiu rozvojových aktivít EÚ. Komisia v novembri 2010 uviedla "Zelenú knihu EÚ o rozvojovej politike na podporu rastu a trvalo udržateľného rozvoja".

Komisár sa stretol s predsedníčkou vlády Ivetou Radičovou, ktorá v rámci rokovaní upozornila, že „očakávania EK v oblasti rozvojovej pomoci bude veľmi ťažké naplniť“. Ide o záväzok Slovenska a ďalších nových členských krajín na úrovni 0,17 percentami z HNP, od roku 2015 na 0,33 percenta HNP.

„Budem pripomínať aj záväzok, ktorý Slovensko má voči rozvojovej politike – ak sa nemýlim, Slovensko prispieva na ňu len podielom 0,08 percenta z hrubého národného produktu (HNP). To je extrémne málo," povedal podľa TASR na tlačovej konferencii pred návštevou Piebalgs.

Záväzok na úrovni 0,17 % pre nové členské krajiny spĺňajú z 12 krajín len Cyprus (0,17 percenta HNP) a Malta (0,2 percenta).

Slovenská vláda sa odvoláva na dlhovú krízu, ktorej dnes čelí väčšina krajín „ktorú musí riešiť tvrdými ekonomickými opatreniami“. Podľa Radičovej chce Slovensko pomáhať aj naďalej, najprv ale potrebuje vypracovať analýzu, nakoľko bola doterajšia forma pomoci bola užitočná a efektívna. S komisárom sa zhodli, že čím neskôr príde pomoc do cieľovej oblasti, tým je drahšia.

Okrem Ivety Radičovej sa Piebalgs stretol s ministrom zahraničných vecí Mikulášom Dzurindom, štátnym tajomníkom ministerstva zahraničných vecí Milanom Ježovicom a členmi výborov NR SR pre záležitosti EÚ a pre zahraničné veci.

Slovensko vynaložilo na šírenie rozvoja vo svete v roku 2009 spolu 53 miliónov eur – čo je spomínaných 0,08 percenta HNP a druhé najhoršie číslo spomedzi 27 krajín EÚ. Z populačne porovnateľných krajín dáva na tento istý účel napríklad Dánsko 0,88 percenta svojho HNP a Fínsko 0,54 percenta; z nových členských krajín je na tom najlepšie Slovinsko (0,15 percenta) a Litva (0,14 percenta), naopak, najhoršie Bulharsko (0,04 percenta).

„Veľa rozprávame o našich hodnotách, demokracii, ľudských právach, ale nestačí len rozprávať o nich: musíte podporovať proces. Aj v prípade malých krajín je malý dosah ich príspevku dosahom. Takých 50 miliónov eur môže pomôcť naozaj mnohým v centrálnej Ázii či malej africkej krajine," cituje Piebalgsa TASR.

"Je to však aj v záujme Slovákov. Ak je priaznivé prostredie v Afrike pre ekonomický rast, ťažia z toho naše investície i export. Ak je Afrika bez konfliktov a v pokoji, nemusíme vynakladať prostriedky napríklad na boj proti pirátom, na pokrytie zvýšenej bezpečnosti či na prisťahovalectvo".

Piebalgs argumentuje príkladom Británie, kde napriek bezprecedentným škrtom vo verejných výdavkoch výdavky na rozvojovú politiku v zásade napriek tomu stúpli.

Rozvojovú pomoc na Slovensku administruje Slovenská agentúra pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu, ktorá vznikla 1. januára 2007 pri MZV SR. Podľa strednodobej stratégie sú hlavnými jej cieľmi pre roky 2009-13 Afganistan, Keňa a Sudán.

Projektovými krajinami slovenskej rozvojovej pomoci sú Albánsko, Bielorusko, Bosna a Hercegovina, Čierna Hora, Etiópia, Gruzínsko, Kazachstan, Kirgizsko, Macedónsko, Moldavsko, Mongolsko, Tadžikistan, Ukrajina, Uzbekistan a Vietnam.

Vláda SR v januári schválila „Národný program oficiálnej rozvojovej pomoci SR na rok 2011“. V ňom sa odráža aj záväzok Slovenska od roku 2011 prvýkrát prispieť do Európskeho rozvojového fondu. Predpokladaná suma je vyše 6 miliónov eur.

EurActiv/TASR

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA