Zeman vyzval na obranu hraníc EÚ, Babiš chce uzavrieť Schengen

Podľa českého prezidenta Zemana by spoločná armáda EÚ práve teraz mohla chrániť vonkajšie hranice. Vicepremiér Babiš navrhuje uzavrieť Schengen a o pomoc požiadať NATO.

Zeman na utorkovom stretnutí s českými veľvyslancami vyhlásil, že európska agentúra Frontex, ktorá zodpovedá za ochranu vonkajších hraníc EÚ, svoju úlohu nezvláda. Ako najväčšiu prekážku v plnení jej úloh vníma to, že nie je vyzbrojená.

„Má iba tri málo vyzbrojené lode a niekoľko nevyzbrojených,“ povedal Zeman. V tejto chvíli by podľa neho bola užitočná spoločná európska armáda. Podotkol, že na jej vytvorenie vyzýval v Európskom parlamente už pred dvoma rokmi.

„Základným nedostatkom EÚ je chýbajúca vôľa na spoločnú obranu hraníc,“ konštatoval Zeman. Na druhej strane budovanie plotov na hraniciach tiež nepovažuje za riešenie. „Po skúsenostiach s berlínskym múrom mám voči plotom a múrom určitú averziu,“ dodal.

Česko už dlhšie zvažuje použitie svojej armády na ochranu vlastných hraníc. Minister obrany Martin Stropnický v piatok uviedol, že česká armáda je pripravená vyslať na hranice 2 600 vojakov, ak o to požiada hraničná polícia.

Okamžite uzatvorme Schengen

V podobnom kontexte ako český prezident sa v utorok pre novinárov vyjadril vicepremiér a minister financií Andrej Babiš. Ochranu pred prílivom migrantov si však predstavuje vo forme uzatvorenia vonkajších hraníc EÚ alebo aspoň Schengenu.

Uviedol, že ak okrajové štáty Schengenu nedokážu zabezpečiť stráženie hraníc, malo by sa tiež uvažovať o angažovaní Severoatlantickej aliancie (NATO).

„Schengen má zvláštnu podobu. Je tam osamotené Grécko a ďalšou hranicou je až Maďarsko. Otázkou je, či macedónska alebo bulharská armáda nepotrebuje pomoc NATO, hoci nie sú jeho členmi“ povedal Babiš.

Okrem toho navrhuje, aby v Turecku vznikol utečenecký tábor, kde sa budú migranti koncentrovať. Tam by sa malo rozhodovať o tom, kto z nich potrebuje humanitárnu pomoc, teda najmä matky s deťmi, a kto je iba ekonomickým migrantom.

Problematické riešenie migračnej krízy v Európe pozorne sleduje aj OSN. UNHCR upozorňuje, že EÚ by mala v prvom rade pomáhať a nie uzatvárať svoje hranice.

Babiš tiež označil kvóty na prerozdelenie utečencov medzi členskými štátmi EÚ za nezmysel. Navyše Európska komisia je podľa neho „neschopná o čomkoľvek rozhodnúť“.

Pozícia Českej republiky ku kvótam je, že nepomôžu stabilizovať situáciu. Premiéra Bohuslav Sobotka sa pre agentúru ČTK vyjadril, že „jediným riešením je ukončenie vojny v Sýrii a Líbyi a na to sa musí sústrediť tlak EÚ a celého medzinárodného spoločenstva.“

Navyše je podľa premiéra nevyhnutná dobre fungujúca návratová politika, aby sa ľudia, ktorí v EÚ nezískali azyl vrátili do svojich domovských krajín.

Kritika rakúskeho kancelára

Za odmietanie záväzných kvót kritizoval Česko, Poľsko a pobaltské štáty aj rakúsky kancelár Werner Faymann.

„Bez povinných kvót sa ďalej nepohneme,“ povedal Faymann v rozhovore pre rakúske rádio Ö1. Problémom nie je Európska komisia, ale štáty strednej a východnej Európy.

Podľa neho kvóty úzko súvisia so zabezpečením vonkajšej hranice EÚ. „Ako chcete motivovať pohraničné štáty k ochrane tejto hranice, ak si budú myslieť, že im ostanú stotisíce utečencov?“

Napriek oficiálnemu odmietnutiu záväzných kvót sa Česko bude podieľať na odbremenení niektorých členských štátov od náporu utečencov. Vláda nateraz schválila prijatie 1 500 utečencov do konca roka 2017.

Nemecko už neuplatňuje dublinské pravidlá

Nemecko reaguje na nápor utečencov odlišne. V pondelok prestalo uplatňovať pravidlá Dublinského protokolu, podľa ktorých musí utečenec podať žiadosť o azyl v členskom štáte, kde prvýkrát vstúpil na územie EÚ.

Táto výnimka sa však nateraz týka iba Sýrčanov. Nemecko spracuje ich žiadosť o azyl bez ohľadu na to, cez ktorý členský štát sa do únie dostali. Podľa dublinských pravidiel by ich malo vrátiť do takéhoto štátu. Ten je zodpovedný za vybavenie ich žiadosti.

Nemecko však naďalej spolu s Francúzskom žiada vytvorenie jednotného európskeho azylového systému. Vyzýva členské štáty, aby dovtedy dôsledne dodržiavali azylové právo.

Nemecká kancelárka Angela Merkelová a francúzsky prezident Francois Hollande po svojom pondelkovom stretnutí znova zdôraznili potrebu trvalého mechanizmu na prerozdelenie utečencov.

Merkelová s Hollandom zároveň navrhujú zostavenie zoznamu bezpečných krajín, z ktorých by migranti nemali nárok na azyl. Urýchlilo by to vracanie takýchto ľudí do ich domovských krajín a odbremenilo azylový systém.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA