Café Európa: Ako vyrovnať platy medzi východom a západom?

Slovensko síce chce patriť do „jadra“ Európskej únie, no čo sa týka výšky platov, patríme k periférii.

Čo sa týka výšky platov, Slovensko stále patrí  medzi európske krajiny, odkiaľ ľudia odchádzajú za zárobkom na západ. V priemernej výške platov sme v tretej desiatke členských krajín EÚ. Napriek tomu si  už aj u nás niektorí zamestnanci dokážu vyžiadať lepšiu mzdu. Príkladom je nedávny štrajk v Bratislavskom Volkswagene, ktorý viedol k ďalšiemu zvýšeniu miezd napriek tomu, že podľa odborárskeho predáka Smolinského už predtým boli najvyššie v rámci koncernu vo V4.

Ľudmila Majláthová zo zastúpenia Európskej komisie na Slovensku však upozorňuje, že keď sa hovorí o životnej úrovni, nejde vždy iba o výšku platu. Svoje zohráva aj celková úroveň sociálneho zabezpečenia. To je oblasť, kde má Slovensko taktiež medzery a zároveň oblasť, kde môže pomôcť Európska únia.

Môže EÚ vyrovnávať sociálne rozdiely?

EÚ nemá právomoc priamo zasahovať do mzdových politík členských štátov. Začína sa však viac angažovať v oblasti takzvaného sociálneho piliera, ktorý spomínal aj predseda EK J.C.Juncker pri svojom septembrovom prejave o stave únie.

Ľudmila Majláthová, Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku. FOTO: Café Európa

Systémy sociálneho zabezpečenia a trhy práce sú v EÚ  rozličné, čo sa dá podľa Majláthovej vysvetliť najmä odlišným historickým vývojom týchto systémov. „Zo strany Komisie ani nie je záujem harmonizovať tieto systémy, ten cieľ bol prichádzať s nejakými minimálnymi štandardami.“

Práve cestou minimálnych štandardov sa uberá diskusia o sociálnom pilieri EÚ. „Hovorí o takých veciach, ako je bezpečné pracovné prostredie, rodová rovnosť. O informovanosti, teda aby ste boli informovaní o svojich právach. O zabezpečení materskej dovolenky a o špeciálnej ochrane počas materstva.“

Jednou z vecí, kde Slovensko veľmi zaostáva za ďalšími krajinami EÚ, je  práve nízka účasť žien na trhu práce. „Čo sa týka zamestnanosti žien, je to pod priemerom Európskej únie. Zároveň to sa potom premieta aj do rozdielnosti platov.“

Nízka zamestnanosť žien a ich nízke platy sú  nevyužitým potenciálom krajiny a  znižujú sociálnu úroveň a možné príjmy domácností.

Čo môže urobiť Slovensko?

Ak sa majú  priamo zvyšovať mzdy pracovníkov na Slovensku, musí konať štát. Nie vždy  ide iba o jednoduché riešenia ako je zvyšovanie minimálnej mzdy či trinásty plat. Podľa predstaviteľa Moderných odborov Volkswagen Zoroslava Smolinského, ktorý stál za úspešným štrajkom v prvej polovici tohto roka, máme na Slovensku kvalitu, za ktorú si musíme vedieť pýtať primeranú cenu.

„Bolo X firiem ktoré odišli z Čiech aj zo Slovenska práve preto, že si mysleli, že tie platy sú tu už vysoké. Prešli do Rumunska, boli tam rok, nezískali kvalifikovanú pracovnú silu, nemali tam ľudí s pracovnými návykmi, stratili svoje trhy. Teraz sa pomaličky vracajú do Poľska, do Čiech, aj na Slovensko.“

Zoroslav Smolinský, Moderné Odbory Volkswagen. FOTO: Café Európa

Podľa Smolinského musíme opustiť predstavu, že našou výhodou je lacná pracovná sila a tú musíme ponúkať, aby k nám prichádzali investori. „Naša konkurencieschopnosť nie je v tom, že máme platy vysoké alebo nízke. My sme konkurencieschopní v rámci EÚ pretože máme kvalifikovaný personál, máme stabilný personál, máme flexibilný personál.“

Tieto argumenty v prípade Volkswagenu  zabrali, no sú realistické v širšom slovenskom kontexte? Hlavnými problémami slovenskej ekonomiky sú práve nedostatky expertov, vysokokvalifikovaných pracovníkov, čo súvisí najmä so žalostnou úrovňou nášho školstva.

Majláthová upozorňuje, že ide o medzery, ktoré nám priamo vyčíta aj EÚ. „Jedným z konkrétnych odporúčaní, ktoré dala Komisia Slovensku, bolo práve zlepšiť kvalitu vzdelávacieho systému cez zvýšenie atraktívnosti učiteľského povolania. Tak nepriamo sme svojim spôsobom odporúčali Slovensku, že je potrebné zvýšiť aj platy učiteľov.“

Aká je úloha odborov v modernom svete?

Smolinský je napriek tomu presvedčený, že Slováci si zaslúžia vyššie platy. „Platy na Slovensku sú poddimenzované, sú nízke v každom jednom odvetví, v každom jednom sektore. A pokiaľ sa ľudia nepostavia a nezačnú bojovať za tie svoje mzdy, tak ich žiaden zamestnávateľ sám nezdvihne.“

Jedným z rozdielov oproti západnej Európe je u nás aj postavenie a imidž odborov.   Organizovanosť zamestnancov na Slovensku od roku 1989 výrazne klesá. Môže za top najmä jarmo, ktoré si odbory nesú vinou komunistického režimu. Odbory však majú v hospodárstve svoju dôležitú úlohu. „Peňazí je na Slovensku dosť, ekonomika je silná, len sú zle prerozdelené. A úlohou odborov je cez tých jednotlivých zamestnávateľov dostať tie peniaze k ľuďom.“

Smolinský preto chce budovať nové, moderné odborové hnutie na Slovensku, ktoré bude silnou stranou vo vyjednávaní a sociálnom dialógu.

Byť moderný podľa neho neznamená iba využívať moderné komunikačné kanály a byť na Facebooku. Ide najmä o to, aby odborom ľudia dôverovali. Na to však musia byť nezávislé a neviazať sa na žiadnu  politickú stranu.

Majláthová súhlasí a dodáva, že aj podľa názoru Európskej komisie sú sociálny dialóg a fungujúce odbory nevyhnutné.  „V podstate mzdy, to je niečo, čo sa má naozaj dohodnúť cez kolektívne vyjednávanie.“

Najdôležitejšie,  zdá sa, je však mať pri vyjednávaní  čím argumentovať. Pokiaľ  ako krajina s dobrým vzdelávaním neponúkneme skutočne kvalitnú, produktívnu a kvalifikovanú pracovnú silu, nezostane nám nič iné než ponúkať zamestnávateľom naďalej nižšiu cenu práce.

Video z diskusie

Článok vznikol na podujatí „Café Európa: Ako vyrovnať platy medzi východom a západom?“ ktoré zorganizovalo 12. septembra 2017 Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku spolu so Slovenskou spoločnosťou pre zahraničnú politiku (SFPA) a Nadáciou Hannsa Seidela. Diskutovali ekonomická radkyňa ZEK v SR Ľudmila Majláthová a predseda Moderných odborov Volkswagen Zoroslav Smolinský. Portál EURACTIV je mediálnym partnerom diskusií.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA