Ako hodnotiť investície do inovatívnych liekov?

Otázka, či sú investície do inovatívnych liekov sociálne, bola témou konferencie Fórum zdravia 2008, ktorú zorganizovala Slovenská asociácia farmaceutických spoločností zameraných na výskum a vývoj.

Reálny prínos investícií do najmodernejších a teda aj najdrahších liekov nie je možné komplexne vyhodnotiť, pokiaľ sa nezoberie do úvahy ich súhrnný prospech – zdravotný ale aj sociálny, zhodli sa viacerí účastníci medzinárodnej konferencie Fórum zdravia 2008 s podtitulom „Sú investície do inovatívnych liekov sociálne?“. Túto tému sa rozhodla na medzinárodnom fóre otvoriť Slovenská asociácia farmaceutických spoločností zameraných na výskum a vývoj (SAFS).  

Podľa Miroslava Lednára, predsedu SAFS, je často téma inovatívnych liekov a technológií prezentovaná ako hlavný dôvod zvyšovania nákladov v zdravotníctve a dôvod zvyšovania deficitu rozpočtu. Podľa neho sa však na inovatívne lieky nemožno pozerať len cez perspektívu peňazí, ale je potrebné vyhodnocovať ich prínosy v zdraví. “Sú na to metodiky, napríklad cez meranie roku života štandardizovanej kvality”, hovorí Lednár. Cieľom konferecie Fórum zdravia 2008 bolo podľa Lednára nájsť spoločnú reč “ako sa budeme dívať na inovatívne lieky, čo vlastne znamenajú pre zdravotnícky systém, ale tiež pre sociálny systém”.

Adam Hochel, zástupca ministerstva zdravotníctva SR, považuje tému konferencie za “základnú otázku, ktorú si je nutné položiť a zodpoveďať”. MZ SR podľa jeho slov víta, že SAFS spustila takúto diskusiu na odbornom fóre. “Je to  absolútne relevantná otázka”, pretože, ako hovorí, “výskum predbieha možnosti aj navyspelejších ekonomík” (tzv. health gap).

Úroveň výdavkov do zdravotníctva je na Slovensku približne na úrovni 6,56 % HDP, u vyspelejších krajín sa pohybuje okolo 9 % (priemer krajín OECD ) a v krajinách nám najvzdialenejších (USA ) až na úrovni 15 % HDP. Okrem kvantity je tiež dôležité hodnotiť, či sú zdoje správnym spôsobom alokované a teda či je miera solidarity dostatočná, dodáva Hochel.  

Slovenský trh je podľa Hochela dostatočne otvorený inovácii, až 35 % všetkých výdavkov v zdravotníctve sa použije na krytie liekov a zdravotníckych pomôcok, čo je viac ako štandard v EÚ. V spotrebe liekov na obyvateľ sme pod priemerom EÚ.

“Ministerstvo zdravotníctva v liekovej politike presadzuje čo najväčšie možnosti uplatňovania solidarity. Lieky bez pridanej hodnoty sa snažíme odsunúť na okraj.” V roku 2008 bolo zaradených do kategorizácie 463 nových liekov. Proces kategorizácie, zaraďovania liekov do systému verejného poistenia, prebieha v súlade so smernicou EÚ 4 krát do roka. “Dokážeme zaplatiť relatívne drahé molekuly v onkológii, kde ide vývoj najrýchlejšie.” Percentuálny podiel onkologických liekov na celkovej spotrebe liekov medziročne rastie, informoval Hochel.

V minulosti došlo k 2 plošným zníženiam cien liekov a bola zavedená degresívna obchodná prirážka na lieky, pripomenul ďalšie opatrenia MZ Hochel.

Jaroslava Valčeková zo združenia sclerosis multiplex Nádej hovorí, že z pohľadu pacientov sú investície do nových liekov veľmi potrebné. “Je oveľa priejateľnejšie ak štát odkáže dlhodobo nevyliečiteľne chorých „stabilizovať“ cez inovatívnu liečbu.”

Alternatíva k využívaniu inovatívnych liekov tiež nie je nízkonákladová, upozorňujú odborníci, zahŕňa totož dlhšie pobyty v nemocniciach, dlhšie a menej efektívne liečby, invaliditu, pracovnú neschopnosť a nižšiu kvalitu života.

Ak hovoríme o inevestíciách do zdravia a liekov, musíme si ujasniť, čo tým presne myslíme, upozornil poradca ministra financií Martin Filko. “Vo veľmi úzkom ekonomickom pohľade, v zmysle očkávania zisku z vynaložených prostriedkov, nejde o investície”. Pri uvádzaní nových liekov do systému zdravotného poistenia by mali byť povinné farmakoekonomické štúdie, myslí si Filko.  

Ďalším zdrojom financovania zdravia by mohlo byť v budúcnosti zdravotné pripoistenie. Finančne náročné výkony by sa zase mohli sústrediť do špeciálnych akreditovaných centier.

REKLAMA

REKLAMA