(Bio)jablko sváru Parlamentu a Komisie

Parlament protestuje a správa o biopoľnohospodárstve sa vrátila do výboru. Komisia upiera EP právo spolurozhodovania a ten zas získava čas pre vyjednávanie o právomoci a obmedzení GMO v ekologických výrobkoch.

BioJablko
Aký bude dopad sporu EP a Komisie na farmárov?

Pozadie:

V júni 2004 predložila Komisia Európsky akčný plán pre ekologické potraviny a poľnohospodárstvo. V ňom uvádza 21 oblastí, ktoré by uľahčili napredovanie v tomto sektore. Parlament však žiadal, aby sa prijali aktívnejšie a lepšie financované opatrenia, ktoré si však podľa názoru Komisie vyžadujú zmenu “Nariadenia 2092/91” o zásadách a cieľoch ekologického poľnohospodárstva.

Tiež si to žiada posilniť inšpekcie, odstrániť nedostatky na vnútornom trhu spôsobené súkromnými logami a normami, doplniť a zdokonaliť platné normy a zefektívniť dovozné ustanovenia. V EÚ sa od roku 2000 používa samostatné logo pre „organické“ poľnohospodárstvo.

Farmári a spotrebitelia v skutočnosti očakávali prehodnotenie, ktoré zavedie jasnejšiu štruktúru právnych predpisov. Nepožadovali až takéto ďalekosiahle zmeny a sú zámerom Komisie znepokojoní. Tá chce vlastne novo definovať pravidlá a so zainteresovanými stranami a s Parlamentom konzultovať iba o všeobecnom rámci nariadenia.

29. marca nakoniec EP rokoval o nariadení, ktoré má sprísniť produkciu organických potravín – biopotravín. Parlament schválil väčší počet pozmeňovacích návrhov (napr. zníženie náhodnej kontaminácie organických produktov GMO z 0,9 na 0,1 %). K záverečnému hlasovaniu však poslanci nepristúpili a správu poslali späť do výboru (AGRI). Išlo o protest proti tomu, že Európska komisia odmieta udeliť Parlamentu v tejto otázke právo spolurozhodovania a konečné rozhodnutie tým ponecháva len na Rade.

Otázky:

Poslanci hlasovali o návrhu nariadenia prostredníctvom správy poslankyne Marie-Helene Aubert (Zelení/EFA, FR). Prijaté množstvo pozmeňujúcich návrhov nemá však na pripravovanú legislatívu rozhodujúci dopad, keďže nariadenie je schvaľované v rámci konzultačného postupu, ktorý dáva EP len poradnú právomoc. Práve preto sa poslanci rozhodli po schválení pozmeňujúcich návrhov k záverečnému hlasovaniu nepristúpiť a správu vrátiť späť príslušnému výboru. Vyslali tým signál Európskej komisii, že s nedostatkom kompetencií rozhodovať v tejto oblasti nesúhlasia.

Za prioritu označili poslanci napr. potrebu väčších záruk proti kontaminácií produktov geneticky modifikovanými organizmami (GMO), spoľahlivé značenie pre spotrebiteľov, ako aj prísnejšie inšpekcie, vrátane kontroly dovážaných produktov. Prísnejšie štandardy požadujú tiež pre použitie liečiv na rastliny a pre prípravu veterinárnych produktov.

Dôvodová správa spomína viaceré aspekty, ktoré by nemali ostať nepovšimuté:

Po prijatí nariadenia 2092/91 došlo k výraznému nárastu ekologickej výroby, ale predstavuje stále len 1,4% z  fariem a podnikov v EÚ-25 a zaberá 3,6% poľnohospodárskej plochy. Dopyt spotrebiteľov ale naďalej stúpa, pričom ho v rastúcej miere uspokojujú dovážané výrobky, v dôsledku čoho vznikajú nové problémy, ak ide o inšpekciu, certifikáciu a označovanie výrobkov.

Podpora ekologického poľnohospodárstva, ktorú poskytujú členské štáty, sa v jednotlivých štátoch výrazne líši, čo spôsobuje ťažkosti a vedie k narúšaniu hospodárskej súťaže na úkor tých ekologických výrobcov, ktorí dostávajú najnižšiu podporu.

Rozvoj ekologického poľnohospodárstva je v súlade s cieľmi TÚR stanovených v  Göteborskej agende, ale objavili sa dva odlišné rozporuplné prístupy:

  • Prijatie jasných a jednoduchých noriem, na trhových zásadách a uľahčení voľného obchodu;
  • predstava ekologického poľnohospodárstva, ktoré zdôrazňuje svoju dôležitosť z regionálneho a sociálno-kultúrneho hľadiska a z hľadiska vytváranie zmyslu pre identitu.

“Toto odvetvie vzniklo vďaka rozhodnej činnosti skupiny „priekopníkov“, ktorí sa postupne sami organizovali do samostatných sietí. Odvetvie ekologického poľnohospodárstva v spolupráci medzi poľnohospodármi a spotrebiteľmi do značnej miery vyvinulo systémy certifikácie, označovania a kontroly. Podarilo sa im vybudovať dôveru, že ekologická výroba zahŕňa environmentálne vhodné postupy, blaho zvierat a zdravé potraviny namiesto zaťažovania spoločnosti nákladmi vyplývajúcimi zo znečisťovania životného prostredia a straty biodiverzity.”, uvádza Aubertová ďalej v správe.

  • Diskutabilná metóda

Podľa správy Helene Aubertovej  nikto nespochybňuje úpravu nariadenie, ktoré sa s pribúdajúcimi rokmi stalo nepraktickým a zložitým a ani potrebu vniesť poriadok do systému prechodných výnimiek. Ale odhodlanie Komisie a Rady presadzovať zásadnejšie prehodnotenie, ako bolo pôvodne deklarované, uplatňujúc pritom nový legislatívny prístup, vyvoláva silné protesty a vážne znepokojenie.

Na rozdiel od predchádzajúcich konzultácií o nariadení 2092/91 a jeho revízii z roku 1998 o začlenení chovu hospodárskych zvierat sa Komisia rozhodla nahradiť existujúce prílohy vykonávacími predpismi bez toho, aby sa o nich poradila s Parlamentom. Komisia sa domnieva, že vykonávacie predpisy sú čisto technického charakteru a mali by sa definovať podľa komitologického postupu.

Námietky Parlamentu

  • Ekologické poľnohospodárstvo má mať jasné, presné a prísne definície;
  • Rozsah pôsobenia ustanovení navrhnutých Komisiou vylučuje stravovacie služby a nepotravinárske výrobky napriek tomu, že v týchto dvoch oblastiach sa zvyšuje dopyt po ekologických výrobkoch
  • Nové ustanovenie týkajúce sa „prijateľnej pružnosti“ v rámci nariadenia, ktoré by umožnilo udeliť výnimky za menej prísnych podmienok sú v príkrom rozpore s návrhom Komisie nepovoliť zdôraznenie údajov o krajine pôvodu a špecifikácie súkromných ekologických noriem, ktoré sa už mnoho rokov používajú ako základ pre verejné alebo súkromné vnútroštátne alebo regionálne logá a ktoré prispeli k vybudovaniu dôvery spotrebiteľov.
  •  Ustanovenia o používaní výrobkov na ochranu rastlín a veterinárnej liečby, ktoré bolo doteraz v ekologickom poľnohospodárstve zakázané, sú v novom návrhu pružnejšie napriek príťažlivosti ekologickej výroby pre spotrebiteľov.
  •  Nariadenie zdôrazňuje, že používanie GMO je v ekologickej výrobe zakázané. Ako však ukazujú súčasné diskusie v Rade, prevláda stále zmätok, pokiaľ ide o vymedzenie pojmu výrobok vyrobený z GMO. Budúce pravidlá by mali umožniť ekologickým poľnohospodárom vyrábať bez akejkoľvek kontaminácie. Komisia neprejavila záujem navrhnúť spoločný právny rámec, ktorý by vylúčil kontamináciu hospodárstiev a výrobkov prostredníctvom potravinového reťazca.
  • Cieľom nariadenia musí byť zabezpečiť nezávislosť a spoľahlivosť inšpekčných a certifikačných subjektov, najmä v rámci ich vzťahov s dovozcami a prevádzkovateľmi v tretích krajinách, prostredníctvom presného a spoľahlivého akreditačného systému založeného na čo najprísnejších záväzných normách.
  •  Je neprijateľné, aby označenie „EÚ-EKOLOGICKÉ“ (EU-Organic) mohli používať výrobky z tretích krajín bez toho, aby boli poskytnuté ďalšie informácie o štáte alebo regióne pôvodu. Spotrebitelia majú právo poznať pôvod ekologických výrobkov, ktoré kupujú, dokonca aj vtedy, ak spĺňajú európske normy.

Nové impulzy pre ekologické poľnohospodárstvo

“Výhody tejto výroby sa v súčasnosti všeobecne uznávajú a spoločenský dopyt po nej rastie. To však platí za podmienky, že nevyhnutná harmonizácia a objasnenie sa nevykonajú na úkor prísnych požiadaviek a dôvery spotrebiteľov, ktoré sú základnými kameňmi ekologického poľnohospodárstva”, uzatvára v správe Aubertová.

Pozície:

Spravodajkyňa výboru  žiada, aby EP mal právo vetovať vykonávacie predpisy po ich schválení alebo zmene. „Vrátenie správy späť parlamentnému výboru umožňuje EP vyjednávať s Komisiou o práve spolurozhodovať,“ hovorí Marie-Hélène Aubert (Zelení/EFA, FR). Kľúčové dodatky (ktoré nie sú pre Radu záväzné) prijatej správy navrhujú prísnejšie celkové pravidlá pre GMO a vyžadujú od poľnohospodárov dôkaz, že „podnikli všetky nevyhnutné kroky“ aby sa vyhli náhodnej kontaminácii GMO. Komisia by mala do januára 2008 pripraviť rámcovú smernicu, ktorá by stanovila opatrenia k zabráneniu kontaminácie potravinového reťazca geneticky modifikovanými organizmami a uplatnila princíp „platí znečisťovateľ“. 

„Parlament navrhol viacero dodatkov, ktoré vylepšujú pôvodné návrhy a Komisia ich zváži,“ prisľúbila komisárka Mariann Fischer Boel. Komisia ale nesúhlasí s požiadavkou Parlamentu na viacero podrobností v nariadení –  európska exekutíva chce, aby základné pravidlá bola definovaná jasnejšie a logickejšie. Komisia odmieta ďalej rozšíriť pôsobnosť nariadenia na také oblasti, ako je textilný priemysel, hromadné stravovanie a kozmetika. „nemôžme prijať všetky opatrenia naraz, súčasné opatrenie sme už raz rozširovali o víno a poľnohospodárstvo. Ďalšie sektory sú zatiaľ v prvotnom štádiu a regulovať ich by mohlo znamenať ohrozenie ich roDalší sektory sú zatiaľ v prvotnom štádiu a ich regulácia by mohla ohroziť ich rozvoj. Plánujeme sa na tieto sektory zameriať v roku 2011,“ dodáva Fischer Boel.

Medzinárodná federácia hnutí biopoľnohospodárov (International Federation of Organic Agriculture Movements /IFOAM), ich regionálna skupina pre EÚ uvítala fakt, že pôvodne navrhované reštrikcie pri využívaní súkromných ochranných značiek a štandardov boli z návrhu zameitnuté, ” nakoľko sú potrebné pri rozvoji dynamického biopotravinárskeho a biopoľnohospodárskeho sektora “.

Napriek tomu IFOAM dodáva: „Mnoho tém ešte nereflektuje názor celého európskeho organického sektora.”

“Ľudia kupujú bioprodukty vo viere, že na 100% neobsahujú  GMO. Otvorenie brán fariem pre GMO v bioprodukcii je proti výberu spotrebiteľov a akceptuje fakt, že tento veľký obchod môže kontraminovať naše potraviny a rozhodovať, čo budeme jesť,” hovorí Marco Contiero, politický poradca pre GMO v EÚ jednotke hnutia Greenpeace.

Ďalšie kroky:

  • Cieľom Nemeckého predsedníctva bolo prijať nariadenie do júla 2007. Vzhľadom k tomu, že Parlament sa „nevyjadril“, bude jeho príjmanie oneskorené. Nové nariadenie má platiť od 1. januára 2009.

REKLAMA

REKLAMA