Brusel si umýva ruky nad potravinárskym priemyslom

Európska komisia nepovažuje európsku legislatívu za liek na európsku epidémiu obezity napriek tvrdeniam vedcov, že priemysel nedodržiava dobrovoľne dané sľuby kvôli vysokému predaju nezdravých potravín.

 

Pozadie

V Bruseli sa minulý týždeň diskutovalo o obezite. Nedávny odhad Komisie ukázal, že EÚ na liečbu obezity ročne vynakladá v priemere 59 miliárd eur, pretože v Európe každoročne pribudne približne 1,2 milióna detí s nadváhou a viac než 300 000 obéznych detí.

Riaditeľ DG pre zdravie a ochranu spotrebiteľa Robert Madelin sa k problematike obezity vyjadril po tom, čo Komisia v máji podporila zoškrtaný návrh smernice o označovaní potravín a jej rozhodnutie z roku 2005 sa nezaoberá reklamou na potraviny, orientovanou na deti, ktorá umožňuje spoločnostiam ako Pepsico a Cadbury Schweppes vytvoriť si vlastný súbor pravidiel pre reklamu orientovanú na deti mladšie ako 12 rokov.

Otázky

Podľa zistení britskej City University na každých 100 eur, vynaložených veľkými spoločnosťami na marketing „menej zdravých“ potravín idú na reklamu ovocia a zeleniny iba 2 eurá, zatiaľ čo suma rozpočtov firiem Pepsico a Coca-Cola na marketing je väčší, než celý ročný rozpočet Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO). Rozpočet WHO je približne 350 miliónov eur ročne, zatiaľ čo obrat spoločností Pepsico a Coca-Cola za rok 2005 dosiahol 44 miliárd eur a zisk 9,3 miliardy eur.

Európska potravinárska lobby (CIAA) stratégiu Komisie uvítala s nadšením, jej riaditeľ Jean Martin vyhlásil: „Počúvam o „potravinových riešeniach“, ako by jedenie problém, na ktorý je treba nájsť riešenie… potrebujeme jedlo, tak prečo si to neužiť?“ Uhladený Francúz vyzdvihol „bohaté gastronomické dedičstvo“ Európy a vysvetlil, že potravinársky sektor sa v otázke marketingu potravín na školách začal správať zodpovedne a všetky veľké firmy berú zdravé jedlo vážne ako „obchodnú príležitosť“.

Štúdia City University ukázala, že iba šesť z 25 najväčších producentov potravín na svete má člena správnej rady, ktorý je zodpovedný za zdravé jedlo, a iba päť ich vo výročných správach za rok 2005 prisľúbilo, že znížia obsah cukru a tuku vo svojich výrobkoch.

Jeden z autorov štúdie, britský odborník na výživu Geof Rayner navrhol vytvorenie celoeurópskej monitorovanej agentúry pre sledovanie dodržiavania sľubov korporácií, pričom EÚ a jej členské štáty by mali vypracovať zrozumiteľný politický rámec pre výživu a fyzickú aktivitu, ktorý by odstránil „obezogenické prostredie“ začiatku 21. storočia.

Pozície

„Ak by EÚ začala spoločnou politikou upravovať obezitu a rodiny, bolo by to ešte podozrivejšie, než politika o firmách a obezite,“ vyhlásil riaditeľ DG pre zdravie a ochranu spotrebiteľa Robert Madelin 8. júna 2006 v Bruseli počas diskusie o obezite. „Nechceme niesť zodpovednosť za stravovanie Európy,“ dodal, obhajujúc dobrovoľnú „Akčnú platformu Bruselu o stravovaní, fyzickej aktivite a zdraví“, spustenú v roku 2005 ako najpraktickejší spôsob pre dosiahnutie spolupráce medzi EÚ, výrobcami potravín a členskými štátmi. „Je chybou myslieť si, že ak do záverov najbližšieho zasadnutia Rady vsuniete zmienku o obezite, zrazu vznikne koordinovaná politika,” dodal Madelin.

„Všetky spoločnosti si stanovili zdravé jedlo ako svoju najvyššiu prioritu, ktorá zamestnáva všetkých členov správnych rád, uviedol riaditeľ CIAA Jean Martin a zdôraznil vzdelávanie o stravovaní na školách prostredníctvom dobrovoľnej platformy EÚ. „S obezitou si poradíme. Nie dnes, nie zajtra, ale postupne,“ dodal.

Samoregulácia začala v USA v roku 1974, „no nezastavila epidémiu obezity“, vyhlásil jeden z autorov štúdie City University, britský odborník na výživu Geof Rayner, a dodal, že 43 miliónov eur ročne, ktorými EÚ podporuje poľnohospodárov, napomáha propagácii nezdravých potravín, ktorých atraktivitu zvyšuje premyslená reklama.

„Nemali by sme sa usilovať o zisk spoločnosti predajom väčšieho množstva potravín lacnejšie,“ či „využívania lacných tukov na zmenu chuti“, uviedol Rayner. „Jedlo vyzerá ako priemyselný výrobok . Strácame kultúru toho, čo je jedlo a presúvame sa do reality exotických potravín, spojených s tvárami futbalistov.“ „Prostredie, v ktorom žijeme, vytvára ľudí, akými sme – zmeníme ľudí alebo prostredie? Musíme zmeniť oboje,” vyzýva Rayner. „Žiadame úplnú spoločenskú premenu … jej súčasťou by mala byť aj Európska komisia a členské štáty EÚ,” dodal Rayner.

REKLAMA

REKLAMA